Rusko nemôže byť porazené vo vojne proti Ukrajine a túto krajinu čaká osud Afganistanu po stiahnutí západných síl, vyhlásil dnes šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov na tlačovej konferencii v Moskve.
Vojna Ruska proti Ukrajine, označovaná za najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, trvá už skoro dva roky. Vzhľadom na pretrvávajúcu západnú pomoc Ukrajine šéf ruskej diplomacie odmietol rokovania so Spojenými štátmi o strategickej stabilite, teda o jadrových zbraniach.
VIDEO: Ukrajinci sa uchyľujú k zbraniam zo sovietskej éry, zásoby zbraní sa zmenšujú
Rokovania o jadrových zbraniach
"V podmienkach hybridnej vojny vedenej Washingtonom proti Rusku nielenže nevidíme nejaké dôvody nielen pre dodatočné spoločné opatrenia vo sfére kontroly nad zbrojením a znížením strategických rizík, ale celkovo pre akékoľvek rokovania so Spojenými štátmi o strategickej stabilite," zdôraznil Lavrov podľa štátnej agentúry TASS.
Lavrov podľa agentúry Reuters uviedol, že Washington navrhol od seba oddeliť vojnu na Ukrajine a kontrolu nad jadrovými zbraňami, ale návrh je pre Rusko neprijateľný vzhľadom na americkú podporu Ukrajiny.
"Nevidíme sebamenší záujem zo strany Spojených štátov ani Severoatlantickej aliancie urovnať ukrajinský konflikt a počúvať obavy Ruska," povedal ruský minister.
Budúce rokovania s USA síce Rusko podľa Lavrova nevylučuje, ale kladie si podmienku, že sa Západ úplne zriekne podkopávania ruskej bezpečnosti a tiež ukončí verejné pohŕdanie ruskými záujmami.
Tvrdí tiež, že by bolo vhodné skoncovať s "expanziou NATO na východ". Severoatlantická aliancia opakovane uvádza, že je na každej krajine, aby sa sama rozhodla, s kým si želá byť v spojeneckom zväzku.
"Nie je žiadna nádej na to, že Rusko bude nejakým spôsobom porazené. To už sa preberalo veľakrát. Tí, ktorí neštudovali dejiny, a takých je na Západe veľa, môžu na túto tému (ruské porážky) fantazírovať," vyhlásil Lavrov pred novinármi podľa štátnej agentúry TASS.
V čase Lavrovovho vystúpenia úrady uzavreli moskovské letisko Vnukovo. To sa v minulosti niekoľkokrát stalo v prípadoch, keď sa v okolí ruskej metropoly vyskytli ukrajinské drony.
Lavrov: Ukrajinu čaká osud Afganistanu
Prípadné dohody o bezpečnostných zárukách, ktoré sa Ukrajina po Británii snaží uzavrieť tiež s ďalšími západnými štátmi, podľa Lavrova nijako nemenia ciele ruskej "špeciálnej operácie", ako Moskva nazýva vojnu proti Ukrajine, ani odhodlanie Moskvy "dôsledne a vytrvalo" usilovať o dosiahnutie týchto cieľov.
Lavrov tiež tvrdil, že Západ si po stroskotaní "blitzkriegu" v podobe vlaňajšej ukrajinskej protiofenzívy, ktorá mala uštedriť Rusku strategickú porážku, uvedomuje, že sa situácia zásadne zmenila. Stalo sa tak podľa ministra predovšetkým v uvažovaní Západu, ktorý si uvedomil, že urobil chybu. Je mu však zaťažko si ju priznať, a tak "akoby" Ukrajinu ďalej podporuje.
Ukrajinu však podľa Lavrova čaká osud Afganistanu, Iraku, Líbye a ďalších krajín, odkiaľ sa USA a ich spojenci po čase stiahli.
Súčasne Lavrov tvrdil, že Rusko prezidenta Vladimira Putina neodmieta mierové rokovania o Ukrajine, ale že Kyjevu na príkaz (vtedajšieho britského premiéra) Borisa Johnsona "a ďalších Anglosasov" v roku 2022 zakázali podpísať už dohodnutú zmluvu o urovnaní sporu s Ruskom. O tom sa podľa Lavrova "dobre vie" od apríla 2022.
Ruský minister podľa médií tiež vyhlásil, že na uzavretí mieru nemajú žiadny záujem Spojené štáty a Západ všeobecne nechce mier, ktorý by prihliadol na záujmy Ruska. Ukrajinu podľa Lavrova čaká osud Afganistanu.
Symbolom vojnových zločinov je Buča
Kyjev ukončil rokovania s Rusmi na jar 2022 po tom, ako ústupu ruských vojsk od Kyjeva vyšli najavo zverstvá spáchané ruskými vojakmi v okupovaných mestách a obciach v okolí ukrajinskej metropoly. Symbolom vojnových zločinov, z ktorých sú podozriví Rusi, sa stalo mesto Buča, kde zabití civilisti ležali na uliciach a ďalšie telá boli nájdené v hromadných hroboch.
Okrem toho medzinárodná justícia vydala na Putina zatykač kvôli podozreniu z odvlečenia tisícov ukrajinských detí do Ruska.
Moskva popiera, že by ruskí vojaci útočili na civilistov, nato aby sa dopúšťali vojnových zločinov, a obvinenie označuje za provokáciu.
Kto sa v Rusku odváži o podozrení hovoriť či písať, tomu hrozí až 15 rokov vo väzenských táboroch po odsúdení podľa ustanovení o úmyselnom šírení lživých informácií a o diskreditácii ozbrojených síl, zavedených do ruských zákonov krátko po vpáde na Ukrajinu.