Ruský prezident Vladimír Putin zintenzívnil dlhodobú snahu Kremľa a chystá pôdu pre budúcu eskaláciu proti pobaltským krajinám. Uviedli to západní analytici, podľa ktorých ide o súčasť Putinových snáh o oslabenie NATO.
Vojenské ohrozenie
Estónska premiérka Kaja Kallasová predpovedala, že Aliancia má tri až päť rokov na to, aby sa pripravila na vážne vojenské ohrozenie východnej Európy zo strany Ruska.
VIDEO: „Nevzdáme sa toho, čo je naše“: Putin hovorí o Ukrajine, „hybridnej“ vojne so Západom.
„Lotyšsko a ďalšie pobaltské štáty vyháňajú etnických Rusov zo svojich krajín. Je to veľmi vážna situácia, ktorá priamo ovplyvňuje bezpečnosť Ruska,“ vyhlásil Putin na utorkovom stretnutí s ruskými starostami.
Analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) v reakcii na jeho slová uviedli, že nezaznamenali žiadne indície, podľa ktorých by Pobaltiu hrozil zo strany Ruska bezprostredný útok.
"Putin však možno vytvára informačné podmienky pre budúce agresívne ruské akcie v zahraničí pod zámienkou ochrany svojich krajanov," mienia experti.
Z približne 1,8 milióna obyvateľov Lotyšska je zhruba každý štvrtý ruského pôvodu. No mnoho Rusov nie je lotyšskými občanmi, ale má status takzvaného neobčana. V súvislosti s inváziou na Ukrajinu zaviedlo Lotyšsko pre neobčanov jazykové testy, ktoré majú preveriť ich každodennú znalosť lotyštiny. Hrozí im tiež odobratím povolenia na pobyt a vyhostením.
Šéf Kremľa kvôli tomu Rigu v decembri obvinil z diskriminácie, štatút neobčana označil za „úchylku“ a vyhlásil, že ak by sa lotyšskí Rusi nechceli vrátiť do svojej „historickej vlasti“, musí pre nich Rusko „vytvoriť vhodné podmienky“ na mieste.
Putin dlhodobo zľahčuje nezávislosť postsovietskych republík a tvrdí, že má právo chrániť Rusov v zahraničí. Kremeľ údajným útlakom ruskojazyčného obyvateľstva zdôvodňuje aj svoju inváziu na Ukrajinu.
Ruský prezident však v utorok poznamenal, že vojna začala už v roku 2008, kedy bolo prijaté rozhodnutie otvoriť Ukrajine dvere NATO.
Analytici ISW už skôr vyhodnotili, že Putin pred dvoma rokmi vtrhol do susednej krajiny najmä preto, aby oslabil a nakoniec zničil Severoatlantickú alianciu. "Kremeľ a na neho napojení aktéri vedú hybridnú vojnu a informačné operácie s cieľom destabilizovať NATO," uviedli v utorok.
Pauza v bojoch by Rusku hrala do kariet
Estónska premiérka Kallasová varovala, že Európa má tri až päť rokov na to, aby sa pripravila na návrat Kremľa ako hrozby na východnom krídle Aliancie.
„Naši spravodajcovia odhadujú, že to bude trvať tri až päť rokov, a to do značnej miery závisí od toho, ako sa nám podarí udržať jednotu a postoj voči Ukrajine. Pretože to, čo Rusko chce, je pauza, a táto pauza má zhromaždiť jeho zdroje a silu. Slabosť provokuje agresorov – takže slabosť provokuje Rusko,“ povedala v pondelok denníku The Times.
Aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v minulom týždni uviedol, že akákoľvek pauza na bojisku by Rusku nahrala. „Takýto krok by nás mohol následne rozdrviť,“ uviedol s tým, že pripustenie čo i len krátkodobej pauzy by Rusku dalo šancu posilniť svoju obranu a začať ešte silnejší útok.
Nemecký denník Bild v pondelok informoval, že nemecká armáda má rozpracovaný podrobný scenár možného konfliktu krajín NATO s Ruskom, ktorý počíta s nasadením desiatok tisíc nemeckých vojakov v Pobaltí a v Poľsku. Bild to uviedol na základe získaného dokumentu, ktorý začína ruskou mobilizáciou vo februári tohto roka a končí bezprostrednou hrozbou vojny v lete 2025.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová správu v pondelok odmietla ako druh predpovedí, ktoré "možno nájsť v horoskope".
Kallasová v pondelok tiež konštatovala, že jednota medzi členmi NATO je s pokračujúcou vojnou na Ukrajine stále ťažšia.
"Niekoľko západných spojencov vykazuje známky únavy z vojny," uviedla s odkazom na Spojené štáty, ktoré začiatkom roka uviedli, že naďalej neplánujú podporovať kyjevskú armádu v rovnakej miere ako od roku 2022.
„Myslím však, že je povinnosťou lídrov neustále vysvetľovať, prečo je ruské víťazstvo na Ukrajine nebezpečné nielen pre európsku bezpečnosť, ale pre bezpečnosť celého sveta, pretože ak sa agresia niekde oplatí, slúži to ako výzva na jej použitie inde,“ dodala estónska premiérka.