Vo viacerých nemeckých mestách dnes vyšli do ulíc tisíce ľudí protestujúcich proti pravicovo populistickej Alternatíve pre Nemecko (AfD).
Odpor časti verejnosti k tejto strane vyvolal plán na deportáciu miliónov prisťahovalcov, o ktorom podľa investigatívnej skupiny Correctiv zástupcovia AfD a ďalších krajne pravicových združení vlani tajne rokovali. Aj napriek vlne protestov zostáva AfD v prieskumoch verejnej mienky po konzervatívnej únii CDU/CSU druhou najväčšou politickou silou v krajine.
"Je to niečo neuveriteľné. Centrum Frankfurtu nad Mohanom je úplne plné," oznámila dnes popoludní reportérka spravodajskej televízie Welt. Počet účastníkov odhadla na zhruba 35-tisíc. O rovnakom počte hovorili aj usporiadatelia. Polícia uviedla, že pred začiatkom akcie bolo v centre okolo sedemtisíc ľudí.
Už dopoludnia sa v neďalekom Limburgu zišlo približne 2800 ľudí. V Erfurte, ktorý je metropolou Durínska, čo je jedna z východonemeckých bášt AfD, sa k protestu pripojilo viac ako šesťtisíc ľudí. "Nesmieme mlčať nad deportačnými plánmi a krajne pravicovou ideológiou," vyhlásila k davu v Erfurte jedna z vystupujúcich.
Odkazovala tak na minuloročnú schôdzku predstaviteľov krajnej pravice v Postupime, len niekoľko kilometrov od Wannsee, kde sa presne pred 82 rokmi, 20. januára 1942, poprední činitelia vtedajšieho nacistického režimu dohodli na postupe likvidácie európskych Židov. AfD rokovania svojich členov v Postupime nijako neodsúdili, v parlamente navyše deportácia migrantov hájila ako nevyhnutnosť pre zachovanie Nemecka.
Ďalšie protesty sa dnes konajú napríklad v Hannoveri, Koblenzi či Berlíne. V piatok museli usporiadatelia podobný protest v Hamburgu z bezpečnostných dôvodov predčasne ukončiť, pretože namiesto pôvodne očakávaných 10-tisíc účastníkov ich nakoniec prišlo vyše 50-tisíc.
Demonštrácie proti AfD trvajú už niekoľko dní. Ich konanie opakovane mnohí politici oceňujú. Vďačnosť demonštrantom vyjadril napríklad sociálnodemokratický kancelár Olaf Scholz, ktorý sa sám takejto akcie v Postupime zúčastnil. Pochvalne o protestoch hovorí okrem iného spolušéfka vládnych Zelených Ricarda Langová alebo šéf konzervatívnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz, ktorý ich označil za signál "stop" pre nenávisť.