Český Senát v stredu nevyslovil súhlas s ratifikáciou Istanbulského dohovoru, ktorý Parlamentu Česka predložila na schválenie vláda Petra Fialu.
Keďže súhlas s ratifikáciou medzinárodných zmlúv musia dať obe parlamentné komory, návrh už do Poslaneckej snemovne nepôjde. Za vyslovenie súhlasu hlasovalo 34 zo 71 prítomných senátorov, proti bolo 28, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Symbolický význam
Podľa ministra spravodlivosti Pavla Blažka, ktorý dokument v hornej komore parlamentu predstavil, by jeho prijatie malo skôr symbolický význam a český právny poriadok by sa meniť nemusel.
Senátori, ktorí boli proti návrhu, tvrdili, že dohovor je politický dokument, ktorý dáva len prázdne záväzky a nemá reálnu šancu násiliu zabrániť.
"Istanbulský dohovor je otráveným jablkom, ktoré má krásne vyzerajúcu šupku. Je to veľmi utáraný dokument, v ktorom sú určite dobré úmysly, ale pod ne sa podarilo skryť niekoľko zákerných vecí," vyhlásil Zdeněk Hrabala. Realizácia dohovoru by podľa Jany Zwyrtek Hamplovej znamenala ohrozovanie detí.
Násilie za zatvorenými dverami
Naopak, podľa zástancov dokumentu by Česko jeho ratifikáciou ukázalo, že netoleruje násilie "za zatvorenými dverami". "Je pre mňa až neuveriteľné, čo je niekto schopný vyfabulovať z textu Istanbulského dohovoru alebo zo sprievodnej správy," reagoval na oponentov podpredseda Senátu Jiří Drahoš. Podľa Adély Šípovej by ratifikácia dohovoru zaradila Česko medzi krajiny, kam patrí. "Nič nám nevezme, žiadnu našu rodinu neohrozí," dodala.
Český prezident Petr Pavel ešte pred hlasovaním Senátu prijatie dokumentu podporil. "Sme jedným z posledných štátov Európy, ktorý sa k nej dosiaľ nezaviazal, a nie je žiaden skutočný dôvod, prečo to ďalej odkladať," napísal na sociálnej sieti X s tým, že Česko ho malo ratifikovať už dávno.
Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu – alebo aj Istanbulský dohovor – je medzinárodná dohoda Rady Európy, ktorá bola podpísaná 11. mája 2011 v tureckom Istanbule.
Vyžaduje, aby vlády signatárskych štátov prijali právne predpisy stíhajúce domáce násilie a podobné prejavy týrania, ako sú znásilnenie v manželstve či mrzačenie ženských pohlavných orgánov.
Vzniknúť by podľa neho mali centrá s lekárskou pomocou pre obeti sexuálneho násilia a dostupná by mala byť aj právna a psychologická pomoc či telefónne linky podpory. Počíta tiež so školením policajtov, zdravotníkov či sudcov.
Česko zmluvu podpísalo v roku 2016, ale neratifikovalo ju. V Európskej únii ako celku začal dohovor platiť 1. októbra 2023, hoci sa k nemu dodnes okrem Česka právne nezaviazalo ani Slovensko, Bulharsko, Litva a Maďarsko.