Maďarský premiér Viktor Orbán označil svoje rozhodnutie ďalej neblokovať poskytnutie finančnej pomoci Ukrajine za svoje víťazstvo. Vo videu na Facebooku uviedol, že dostal záruky, že peniaze, ktoré boli kvôli zmrazeniu niektorých fondov odopreté Budapešti, neskončia na Ukrajine.
"Vybojoval som, že peniaze Maďarov nemôžu dať Ukrajincom," napísal Orbán.
Preskúmanie finančnej pomoci, na ktorom sa zhodli unijní lídri, podľa Orbána "zaručuje rozumné využitie peňazí pre Ukrajinu". "Mali sme obavy, že peniaze EÚ, ktoré nám komisia doteraz nedala, skôr alebo neskôr skončia na Ukrajine," uviedol maďarský premiér.
Maďarsko bolo podľa jeho slov dlho proti dohode, potom dalo alternatívny návrh a napokon po dlhých rokovaniach podporilo Maďarsko aj kompromisné riešenie.
"Nezapájame sa do vojny, neposielame zbrane, stále sme na strane mieru," dodal Orbán. Pripomenul, že v stredu večer rokovali dlhé hodiny a pokračovali vo štvrtok skoro ráno.
Diskusie sa podľa neho v decembri prerušili, pretože sa nenašlo riešenie dvoch maďarských problémov. "Báli sme sa, že eurofondy kvôli Maďarom, ktoré nám výbor doteraz nedal, skôr či neskôr skončia na Ukrajine. Obávali sme sa aj toho, že budeme Ukrajine sprístupňovať financie príliš dlho a nekontrolovane," podčiarkol.
Vo štvrtok ráno Maďarsko dostalo ponuku a nakoniec bol dohodnutý kontrolný mechanizmus, ktorý zaručuje racionálne použitie peňazí. Budapešť dostala záruku, že peniaze Maďarska nemôžu ísť na Ukrajinu.
Predseda Európskej rady Charles Michel vo štvrtok na sociálnej sieti X oznámil, že lídri členských štátov EÚ sa na mimoriadnom summite v Bruseli dohodli na finančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur.
Rokovania sa začali s poldruhahodinovým oneskorením, pretože na viacerých menších pracovných stretnutiach sa riešil kompromis o finančnej pomoci Ukrajine.
Rozhodujúcim bolo podľa magazínu Politico zrejme stretnutie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a predsedu Európskej rady Charlesa Michela s prezidentom Francúzska Emmanuelom Macronom, nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou a maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Neskôr sa k nim pridali premiéri Holandska Mark Rutte, Poľska Donald Tusk a Belgicka Alexander De Croo.