Stolári, murári a maliari čakali na začiatku februára v rade v areáli vysokej školy v indickom meste Lucknow v nádeji, že budú vybraní na lepšie platenú prácu v Izraeli, pričom väčšina z nich zľahčovala obavy z práce v konfliktnej zóne.
Izraelský stavebný priemysel vyzýva na nábor zahraničných pracovníkov, ktorí by obsadili pracovné miesta dovtedy obsadené približne 80 000 palestínskymi pracovníkmi, ktorým bol od začiatku vojny medzi Izraelom a militantnou skupinou Hamas v októbri zakázaný vstup do Izraela.
Izraelský úrad pre prisťahovalectvo a hranice (PIBA) prisľúbil indickým pracovníkom mesačný plat vo výške 1 600 USD, čo sa rovná takmer celoročnému platu mnohých indických stavebných robotníkov.
Ashok Biswas je 45-ročný murár, ktorý cestoval 1 000 km zo Západného Bengálska do Lucknow, keď sa dozvedel o nábore. Pre pracovníkov, ako on, bola vyhliadka na oveľa vyšší plat jednoduchým rozhodnutím podať žiadosť o zamestnanie, a to napriek prebiehajúcemu konfliktu s Hamasom.
„Naším jediným cieľom je zabezpečiť si prostriedky na živobytie a to môže byť kdekoľvek na svete,“ povedal Biswas, keď stál v rade pred Inštitútom priemyselného vzdelávania (ITI).
Izrael plánuje priviesť približne 70 000 zahraničných pracovníkov z Číny, Indie a iných krajín, aby podporil svoj stavebný sektor, ktorý je od útoku Hamasu zo 7. októbra, ktorý vyvolal vojnu, do značnej miery zmrazený, informovali tento mesiac izraelské noviny.
Izraelské farmy, stavby a hotely patria medzi odvetvia, ktoré od vypuknutia vojny zápasia s nedostatkom pracovníkov, a niektorí zahraniční migrujúci pracovníci odišli v obave o svoju bezpečnosť.
Náročný trh práce
Počas týždňovej náborovej kampane v Lucknow bolo vybraných niečo vyše 5 000 ľudí, uviedol Ajay Kumar Raina z Národnej korporácie pre rozvoj zručností (NSDC) federálnej vlády.
Päť ďalších indických štátov tiež požiadalo NSDC, aby uskutočnila nábor na izraelské pracovné miesta, uviedol Raina.
Podľa ekonomických analytikov ich záujem poukazuje na zložitú situáciu na indickom trhu práce, kde stagnuje tvorba oficiálnych pracovných miest a kde je vysoká miera nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi.
India, ktorá je v súčasnosti najľudnatejšou krajinou sveta s 1,4 miliardy obyvateľov, má podľa vládnych údajov mieru nezamestnanosti v mestách 6,6 %, ale viac ako 17 % pracovníkov mladších ako 29 rokov je nezamestnaných a ostatní pracujú ako príležitostní pracovníci.
Nezamestnanosť a podzamestnanosť sú hlavným problémom úradov, a to aj napriek celosvetovo rekordnému hospodárskemu rastu na úrovni 7,3 %.
Shashikant Yadav, 25-ročný absolvent vysokej školy, ktorý bol medzi účastníkmi výberového konania, uviedol, že veľký záujem o migráciu za prácou v konfliktnej zóne poukazuje na problémy uchádzačov o prácu v Indii.
„Ak by tam bola práca, kto by opustil svoje domovy a išiel do Izraela?“ povedal Yadav.
Keďže napätie medzi hinduistami a moslimami v Indii pred tohtoročnými voľbami stúpa, jeden z miestnych náborárov sa na sociálnych sieťach nechal počuť, že moslimovia sa nebudú môcť uchádzať o prácu v Izraeli — čo indickí vládni predstavitelia rýchlo popreli.
Mohammad Nazim, moslimský murár z mesta Ghaziabad, v dave v meste Lucknow povedal, že sa mohol slobodne uchádzať o zamestnanie.
„Napriek obavám sme ako moslimovia zatiaľ nečelili žiadnym prekážkam,“ povedal Nazim, otec dvoch detí, a dodal, že rovnako ako ostatní uchádzači v Lucknow chcel jednoducho zarobiť lepšiu mzdu.
Izraelské úsilie o nábor zahraničných pracovníkov počas vojny vyvolalo kritiku zo strany odborárov v Indii, pričom niektorí označili túto snahu za "nemorálnu" a kritizovali indickú vládu za to, že súhlasila s vyslaním pracovníkov.
„Vláda sa vyslaním našich pracovníkov do vojnou zmietaného a nebezpečného prostredia stavia do pozície, ktorá je v rozpore s našou imigračnou politikou,“ uviedol Amarjeet Kaur, generálny tajomník Všeindického odborového kongresu (AITUC).
Indickí vládni predstavitelia uviedli, že dohoda o mobilite pracovnej sily s Izraelom bola podpísaná pred vypuknutím konfliktu v Hamase, pričom sa v nej uvádza, že bezpečnosť a práva pracovníkov budú chránené.
Mnohí z pracovníkov, ktorí stáli v rade v Lucknow, však uviedli, že jediným ich záujmom bol prísľub zvýšeného príjmu.
„Lojalita patrí krajine, ktorá nám poskytuje obživu — v tomto prípade to znamená podporu Izraela,“ povedal 29-ročný Imtiaz Ansari po absolvovaní praktickej skúšky z obkladania.
Ansari po ceste zo svojho domova v Maharajganji neďaleko nepálskych hraníc povedal, že len na registráciu čakal tri dni a prespával na železničnej stanici.
„Mojím prvoradým cieľom je zabezpečiť si lepší príjem, aby som si mohol dovoliť kvalitné vzdelanie pre svoje dve deti,“ povedal.
Článok bol preložený z portálu Context. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
