Pán generál, na začiatku ste povedali, že poznáte český zbrojný priemysel. Ako vnímate našu podporu Ukrajine? Česko bolo prvé, kto poslal vojenskú techniku a muníciu.
Akákoľvek munícia, napríklad jeden náboj, ktorý dostaneme od našich českých priateľov, je už silná podpora. Samozrejme by sme chceli viac. Pri znalosti možností českého zbrojného priemyslu by som bol rád, keby sme ešte mohli realizovať projekt, ktorý bol zmrazený v roku 2019.
Česká zbrojovka Uherský Brod u nás chcela postaviť nielen továreň na ručné zbrane, ale aj muničku. Ale nevyšlo to. V tom čase som sa stretol s vašim veľvyslancom a tiež zástupcom zbrojovky. Povedal som, že vaše zbrane sú veľmi dobré, spoľahlivé a že najlepšia reklama je, keď sú vo svete vidieť. Vaša pomoc je dôležitá, ale my musíme budovať aj vlastné podniky a výrobné kapacity. To posilní Ukrajinu oveľa viac ako obyčajné dodávky zbraní.
Vojna vstúpila do tretieho roku, v skutočnosti bojujete už desať rokov od anexie Krymu. Môžete zhodnotiť súčasnú situáciu? Pozrieť sa na ňu v kontexte toho, že si Rus myslel, že Ukrajinu dobyje za pár týždňov?
Niektorí ľudia bohužiaľ začali vnímať vojnu až 24. februára 2022. Odvtedy sa veľa zmenilo a v niektorých ohľadoch sa zmenila aj Ukrajina. A ja by som si prial, aby tieto zmeny boli v určitých momentoch oveľa progresívnejšie a rýchlejšie, ale výchova ľudí z hľadiska ich profesionality a vlastenectva nie je priamo závislá na vojne, ale na tom, akí tí ľudia boli predtým a v akej atmosfére boli vychovávaní. Nemali by sme sa preto čudovať, že v roku 2014 niektorí Ukrajinci brali hrozbu zo strany Ruska ako nereálnu. Z nejakého dôvodu sa domnievali, že ide o vzťah staršieho a mladšieho brata. Tými sme ale nikdy neboli.
Česká republika túto mieru ohrozenia chápe veľmi dobre, pretože si pamätá, čo sa dialo v roku 1968. Aké to bolo, keď tí „bratia“ prišli a priamo zničili vtedajšiu demokraciu v Československu. Na mentalite tejto imperiálnej vlády sa nič nezmenilo. Predtým sa jej hovorilo cárska, potom sovietska, t...
Zostáva vám 85% na dočítanie.