Maďarský prezident Tamás Sulyok, ktorý prevzal úrad hlavy štátu 5. marca po abdikácii Katalin Novákovej, odmietol obvinenia týkajúce sa minulosti svojho otca a označil ich za podlý útok. Vyplýva to z piatok zverejneného rozhovoru prezidenta pre portál mandiner.hu.
"Obvinenia môjho otca považujem za podlý útok. Je to nedôstojná situácia. Keďže ide o moju rodinu, spôsobuje mi to vážnu bolesť," reagoval Sulyok. Jeho otec bol podľa prezidentových slov sociálne citlivý, vlastenecký človek s náklonnosťou k židovstvu.
"Nechcem to opakovať, nechcem zaťažovať verejný život nezmyselnými debatami. Parlament zvolil za prezidenta mňa a nie môjho otca, ktorý zomrel pred zmenou režimu," dodal Sulyok.
Portál hvg.hu v pondelok napísal, že Sulyok predtým o svojom otcovi uviedol, že ho v roku 1946 v neprítomnosti odsúdil ľudový súd na smrť, pretože sa ako rozvodový právnik ujal prípadu ženy, ktorej manžel sa neskôr stal mestským tajomníkom komunistickej strany v Székesfehérvári.
Rozsudku, ktorý Tamás Sulyok označil za "zúčtovanie a pomstu", sa jeho otec vyhol len tak, že sa desať rokov bez dokladov skrýval v inej časti krajiny.
Na Sulyokove tvrdenie však vrhlo iné svetlo vyjadrenie historika Lászlóa Karsaia, ktorý na hvg.hu napísal, že jediné, čo je v tomto príbehu pravdivé, je meno Sulyokovho otca a skutočnosť, že bol právnikom v Székesfehérvári.
Karsai uvádza, otca novej hlavy štátu nikdy nikto neodsúdil na smrť. Pravdou je, že Lászlóa Sulyoka hľadala polícia, pretože chcela objasniť jeho rolu v hnutí fašistických Šípových krížov (Nyilasok), presnejšie v malej strane nacistického kolaboranta Bakyho-Pálffyho.
Po Karsaiovi reagoval na kauzu minulosti otca budúceho prezidenta aj historik Krisztián Ungváry, podľa ktorého tieto klamstvá by neboli potrebné, keby sa Sulyok nesnažil vykresliť seba a svojho otca ako obete komunizmu.