Ak Arménsko nepristúpi na kompromis s Azerbajdžanom ohľadom navrátenia niektorých dedín, ktoré Jerevan kontroluje od 90. rokov minulého storočia, mohla by vypuknúť vojna.
Podľa agentúr Reuters a TASS to vyhlásil arménsky premiér Nikol Pašinjan pri stretnutí s obyvateľmi prihraničných obcí v regióne Tavuš, ktorý sa nachádza na severovýchode krajiny pri hraniciach s Azerbajdžanom.
S Pašinjanom dnes v Jerevane rokoval generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý vyzval na dosiahnutie dohody o normalizácii vzťahov medzi Jerevanom a Baku.
Pašinjan v posledných týždňoch opakovane dával najavo, že je ochotný vrátiť Azerbajdžanu príslušné dediny, hoci sú pre Jerevan dôležité, keďže sa nachádzajú pri hlavnej arménskej ceste vedúcej na sever k hranici s Gruzínskom, poznamenal Reuters.
Baku uviedlo, že návrat jeho územia je nevyhnutným predpokladom pre uzavretie formálnej mierovej dohody, ktorá by ukončila konflikt o oblasť Náhorného Karabachu.
Pašinjan: Budeme v úlohe toho, kto požaduje
Arménsko aj Azerbajdžan podľa agentúry naďalej kontrolujú územia, ktoré sú medzinárodne uznávané ako súčasť územia toho druhého. Pašinjan zároveň uviedol, že Azerbajdžan nehodlá opustiť tie úseky arménskej hranice, ktoré sa v dôsledku konfliktu dostali pod jeho kontrolu. "Tiež budeme v úlohe toho, kto požaduje," uviedol arménsky premiér.
Azerbajdžan a Arménsko zviedli v posledných troch desaťročiach dve vojny o Náhorný Karabach, región medzinárodne uznávaný ako súčasť Azerbajdžanu, v ktorom historicky žilo väčšinovo arménske obyvateľstvo. Boje v 90. rokoch si vyžiadali asi 30-tisíc mŕtvych a skončili sa víťazstvom Arménov. Azerbajdžan ale dobyl množstvo území počas vojny v roku 2020.
Po bleskovej vojenskej ofenzíve z vlaňajšieho septembra potom Azerbajdžan prevzal nad Náhorným Karabachom plnú kontrolu a väčšina z asi 120-tisíc etnických Arménov z regiónu utiekla v strachu z azerbajdžanských represií. Arménsko počas azerbajdžanskej septembrovej ofenzívy v Karabachu nezasiahla.
Predchádzajúcu vojnu z jesene 2020 ukončilo prímerie sprostredkované Ruskom, mierovej dohody sa však doteraz nepodarilo dosiahnuť.
Obe strany uviedli, že chcú podpísať formálnu mierovú dohodu, ale rozhovory uviazli okrem iného na sporoch ohľadom vymedzenia spoločnej hranice, ktorá je uzavretá a na oboch stranách je množstvo vojakov. V pohraničí sa opakovane odohrávajú ozbrojené strety.
Arménsko má záujem o užšie vzťahy so Západom
Arménsko a Rusko sú od rozpadu Sovietskeho zväzu spojencami, v poslednom čase sa však medzi nimi prehlbujú rozpory. Vzťahy sa zhoršili v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, ktorú Jerevan nepodporuje a naopak poslal humanitárnu pomoc napadnutej krajine, a hlavne kvôli situácii v Náhornom Karabachu.
Jerevan viní Rusko a jeho mierové jednotky nasadené v Karabachu po roku 2020, že nedokázali Azerbajdžan zastaviť. Rusko argumentovalo tým, že jeho jednotky na zásah nemali mandát. Moskve sa zároveň nepáči snaha Jerevanu prehĺbiť väzby so Západom a uvoľňovanie jeho väzieb s vojenským blokom vedeným Moskvou nazvaným Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB).
Pašinjan dnes zámer Arménska nadviazať užšie vzťahy so Západom zdôraznil pri rokovaní so Stoltenbergom. Jerevan by podľa neho privítal snahu NATO pomôcť normalizovať vzťahy medzi Arménskom a Azerbajdžanom.
"NATO podporuje arménsku suverenitu a územnú celistvosť aj mierové ambície," povedal Stoltenberg, ktorý sa cez víkend stretol s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom v Baku, kde vyzval na dosiahnutie trvalej mierovej dohody.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov k Stoltenbergovej návšteve krajín na Kaukaze vyhlásil, že snahy aliancie "rozšíriť svoj vplyv" v oblasti pravdepodobne neprispejú k stabilite. Stoltenberg okrem Arménska a Azerbajdžanu navštívil počas trojdňovej cesty aj Gruzínsko.