Najmenej 133 ľudí zahynulo pri piatkovom útoku v koncertnej sieni v meste Krasnogorsk na západnom okraji Moskvy. Uviedla to agentúra TASS s odkazom na predbežné údaje ruskej tajnej služby FSB, podľa ktorých je ďalších viac ako 100 osôb zranených.
Militantná organizácia Islamský štát prevzala zodpovednosť za piatkový útok na koncertnú sálu na predmestí Moskvy, informuje AFP. Bojovníci Islamského štátu "zaútočili na veľké zhromaždenie... na predmestí ruského hlavného mesta Moskva," uviedla skupina vo vyhlásení na sociálnej sieti Telegram.
Predchádzajúca bilancia dosiahla 115 obetí. Ďalší mŕtvi boli nájdení pri rozoberaní trosiek vyhorenej koncertnej siene. Pátranie na mieste po ďalších obetiach pokračuje. Útok si vyžiadal podľa ministerstva zdravotníctva tiež 147 ranených, dodala agentúra TASS.
Príčinami smrti boli podľa predbežných údajov strelné zranenia a otravy splodinami horenia, uviedli už skôr vyšetrovatelia.
Útočníci strieľali do davu
Požiar v koncertnej sále, ktorý vypukol po útoku, sa z väčšej časti podarilo uhasiť. "Teraz pokračuje prelievanie konštrukcií. Stále zostávajú jednotlivé ohniská, ale požiar bol z väčšej časti zlikvidovaný," napísal na telegrame gubernátor Moskovskej oblasti Andrej Vorobjov. Na mieste naďalej zasahuje vyše 300 ľudí.
Najmenej štyria útočníci v maskáčovom oblečení začali podľa ruských agentúr strieľať - zrejme z automatických zbraní - v koncertnej sieni Crocus City Hall, kde sa dnes malo konať vystúpenie rockovej kapely Piknik. V priestoroch tiež zrejme použili výbušniny, ktoré vyvolali mohutný požiar. Hudobníkom sa podľa polície, na ktorú sa odvoláva TASS, nič nestalo.
Svedkovia z miesta agentúre TASS povedali, že ozbrojenci začali zblízka páliť do ľudí takmer okamžite po vstupe do budovy, neďaleko bezpečnostných rámov pri vchodoch. V priestoroch tiež zrejme použili výbušniny, ktoré vyvolali mohutný požiar. Ďalšia explózia sa z miesta ozvala o niečo neskôr.
Predseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev podľa agentúry AFP varoval, že ak išlo o "teroristov kyjevského režimu, všetkých bude potrebné nájsť a bez milosti zničiť ako teroristov". Potrestaní budú podľa neho aj "oficiálni predstavitelia štátu, ktorý sa takéhoto zločinu dopustil".
Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová dnes ostro kritizovala kanceláriu generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa za - podľa nej nedostatočnú - reakciu na útok v Krasnogorsku na okraji Moskvy.
"Úrad generálneho tajomníka OSN vyhlásil, že je zarmútený správami o streľbe. Zarmútený? To si myslí, že je to streľba na strelnici?" uviedla hovorkyňa. "V priamom prenose ľudia z posledných síl odovzdávajú zábery z príšerného krvavého teroristického útoku, ktorý nebudí ‘zármutok‘, ale hrôzu, šok, bezpodmienečné odsúdenie, spravodlivý hnev a súcit s obeťami," dodala diplomatka podľa agentúry TASS.
Reagoval aj Biely dom
Korešpondent RIA Novosti uviedol, že muži strieľali z automatických zbraní. Podľa agentúry TASS v budove došlo aj k výbuchu.
Zábery z dnešnej streľby na predmestí Moskvy sú strašné a ťažko sa na ne pozerá, uviedol podľa agentúry Reuters Biely dom. Doplnil, že nič nenasvedčuje zapojeniu Ukrajiny do útoku.
Európska únia je šokovaná správami o piatkovom teroristickom útoku v koncertnej sále Crocus City Hall na predmestí Moskvy, napísal na sociálnej sieti X v piatok večer hovorca Európskej služby pre vonkajšiu činnosť Peter Stano. "EÚ odsudzuje akékoľvek útoky proti civilistom. Myslíme na všetkých ruských občanov postihnutých (touto udalosťou)," uviedol Stano.
"Rozhodol som o zrušení všetkých športových, kultúrnych a ďalších masových podujatí počas tohto víkendu v Moskve. Prosím o pochopenie," uviedol moskovský starosta Sergej Sobjanin na sociálnej sieti.
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár v piatok večer odsúdil teroristický útok v ruskej koncertnej sále. "Vyjadrujem hlbokú sústrasť všetkým pozostalým a blízkym obetí šokujúceho teroristického útoku v Crocus City Hall v Moskve dnes večer (a želám) skoré zotavenie raneným," uviedol šéf slovenskej diplomacie na sociálnej sieti Facebook s tým, že Slovensko odsudzuje a vždy bude odsudzovať všetky formy terorizmu.
Moskovské letiská Šeremeťjevo, Vnukovo, Domodedovo a Žukovský posilnili svoje bezpečnostné opatrenia. Úrady vyzvali cestujúcich, aby sa kvôli tomu dostavili na letisko vo väčšom predstihu.
Podobne štátne dráhy v súvislosti s teroristickým útokom v Moskovskej oblasti zosilnili bezpečnostné opatrenia vo vlakoch a na staniciach, na miestach, kde sa zhromažďujú ľudia vo veľkom počte. Zvýšenú pohotovosť majú pracovníci, ktorí majú na starosti bezpečnosť v železničnej doprave, napísala agentúra TASS. Dodala, že posilnené bezpečnostné opatrenia platia aj na petrohradskom letisku Pulkovo.
Gubernátor Leningradskej oblasti, ktorá obklopuje Petrohrad, podľa denníka Kommersant ohlásil, že zvoláva rokovania krízového štábu kvôli prijímaniu dodatočných bezpečnostných opatrení v regióne.
Všetky veľké akcie kvôli útoku v Kasnogorsku rušia ďalšie mestá v okolí Moskvy, napríklad Istra a Ljubercy.
Putinova provokácia, tvrdí Kyjev
Ukrajina nemá nič spoločné s dnešnou streľbou na okraji Moskvy, uviedla podľa agentúry AFP ukrajinská prezidentská kancelária. Zapojenie do útoku v Krasnogorsku podľa agentúry odmietli aj ruskí dobrovoľníci, bojujúci po boku ukrajinských obrancov proti armáde ruského prezidenta Vladimira Putina.
Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky označil útok ozbrojencov v koncertnej sieni v Krasnogorsku za úmyselnú provokáciu ruských zvláštnych služieb.
"Je to úmyselná provokácia zvláštnych služieb Putina, pred ktorou medzinárodné spoločenstvo varovalo. Kremeľský tyran tým začínal svoju kariéru a rovnakými zločinmi proti vlastným občanom ju chce aj ukončiť," povedal hovorca rozviedky Andrij Jusov denníku Ukrajinska pravda v narážke na špekulácie, Že ruská tajná služba stála v roku 1999 za atentáty v ruských mestách, ktoré boli potom pripísané čečenským separatistom.
Tieto útoky na začiatku Putinovho pôsobenia na čele štátu poslúžili ako zámienka na rozpútanie druhej, pre Moskvu víťaznej vojny v Čečensku. Putin stál na čele FSB od júla 1998 do augusta roku 1999.
Jasná bezprostredne nie je totožnosť ozbrojencov, ani ich motív. Rusko od februára 2022 vedie agresívnu vojnu na Ukrajine, pričom Kyjev sa snaží o útoky aj na infraštruktúru na ruskom území, napríklad na ropné rafinérie.
AP poznamenala, že americké veľvyslanectvo v Moskve tento mesiac varovalo, aby sa americkí občania vyhýbali davom s ohľadom na hroziaci útok. Ruský prezident Vladimír Putin, ktorý pred niekoľkými dňami znovu zvíťazil v prezidentských voľbách a predĺžil svoj mandát o ďalších šesť rokov, varovanie označil za pokus Západu o zastrašovanie Rusov.