Kráľ pôvodného novozélandského maorijského obyvateľstva vo štvrtok vydal emotívne vyhlásenie, v ktorom požaduje, aby mali veľryby rovnaké práva ako ľudia. Informuje o tom gentúra AFP.
Domorodý vládca Kiingi Tuheitia Potatau te Wherowhero VII požaduje priznanie ľudských práv ohrozeným morským cicavcom s cieľom poskytnúť im ochranu a "zdravé životné prostredie, ktoré by umožnilo obnovu ich populácie".
"Piesne našich predkov tíchnu... takže musíme ihneď konať," povedal kráľ Tuheitia v ojedinelom verejnom vyhlásení.
Pre Maorijov sú veľryby posvätné a Nový Zéland už v minulosti udelil právny status osoby niektorým prírodným elementom spirituálne dôležitým pre pôvodné obyvateľstvo.
Sopku Mount Taranaki aj rieku Whangaui, obe na Severnom ostrove, považujú Maorijovia za svojich predkov. V oboch prípadoch im zákon v roku 2017 priznal ľudské práva. Kráľ Tuheitia dodal, že rovnaké práva by zákon mal udeliť aj veľrybám "ako ochranný plášť pre naše taonga (poklady)".
K vyhláseniu maorijského kráľa sa pridal aj najvyšší náčelník zo susedných Cookových ostrovov Travel Tou Ariki. Obaja nabádajú k spájaniu znalostí pôvodného obyvateľstva s modernou vedou s cieľom dosiahnuť komplexný prístup k ochrane veľrýb. Ustanovenie chránených morských oblastí považujú za "rozhodujúci krok".
"Nemôžeme byť naďalej slepí," povedal náčelník Travel Tou Ariki a upozornil, že "veľryby zohrávajú dôležitú rolu v zdravom ekosystéme oceánu a pokles ich počtu narúša krehkú rovnováhu všetkého života v Te Moana (v mori)."
Až šesť z trinástich druhov najväčších veľrýb má podľa Svetového fondu na ochranu prírody klasifikáciu ohrozených alebo zraniteľných.
Maoriovia čelili po kolonizácii svojho teritória Európanmi od 17. storočia útlaku a diskriminácii. Vyústilo to do vojny, ktorú ukončila až Zmluva z Waitangi v roku 1840. Tento dokument sa zároveň považuje za zakladaciu listinu Nového Zélandu pod britskou vládou. Dnes tvoria Maoriovia počtom asi 900-tisíc obyvateľov približne 17 percent populácie štátu.