Keby neplatil na Ukrajine vojnový stav, konalo by sa tam dnes prvé kolo prezidentských volieb. To, že sa dnes v krajine, ktorá sa vyše dva roky bráni ruskej agresii, dnes nevolí, ale obyvateľom Kyjeva ani vojakom príliš nevadí, napísal web americkej spravodajskej stanice CNN.
Ak by sa teraz hlasovanie predsa len konalo, mal by podľa prieskumov veľkú šancu obhájiť svoj mandát súčasný prezident Volodymyr Zelenskyj.
Vojnový stav
Kvôli vojnovému stavu sa tento rok na Ukrajine nekonajú v riadnom termíne prezidentské voľby a v minulom roku sa z rovnakého dôvodu neuskutočnili ani voľby parlamentné.
Vo funkcii tak zostávajú aj po vypršaní riadneho mandátu poslanci zvolení v roku 2019 aj prezident Zelenskyj, ktorý sa stal hlavou štátu v tom istom roku.
Obyvateľom Kyjeva, s ktorými stanica CNN hovorila, ale príliš nevadí, že sa teraz prezidentské voľby nekonajú. Psychologička Kateryna Bilokonová sa domnieva, že by voľby boli v súčasnosti len záťažou pre štátny rozpočet, ktorý musí financovať obranu proti Rusku.
"Teraz tu nie je nikto, kto by mohol Zelenského nahradiť," povedala americkej stanici. Zotrvanie súčasného prezidenta vo funkcii podporuje aj dvadsaťjedenročný Mykola Ljapin.
Zelenskyj zostáva prezidentom
"Keby ľudia nadobudli dojem, že je Zelenskyj vo funkcii už príliš dlho, vyriešili by to, aj keby bola vojna," povedal mladý muž. Proti konaniu volieb v súčasnej situácii sa vyslovili aj vojaci v aktívnej službe, s ktorými CNN hovorila. Obávali sa napríklad "mocenského vákua", ktoré by mohlo nastať pri voľbách a po nich.
Konanie volieb v čase vojnového stavu má napokon málo priaznivcov aj podľa prieskumov verejnej mienky. Sondáž, ktorú minulý mesiac zverejnil kyjevský Medzinárodný ústav sociológie, ukázala, že usporiadanie prezidentských volieb v riadnom termíne podporovalo len 15 percent Ukrajincov.
Naopak 69 percent respondentov sa vyslovilo za to, aby Zelenskyj zostal prezidentom do konca vojnového stavu a potom okamžite vypísal voľby. Len zhruba desať percent ľudí uviedlo, že by mal Zelenskyj skončiť vo funkcii a jeho právomoci by mal prevziať predseda parlamentu.
Konanie volieb
Na konanie volieb napriek vojne tlačili podľa CNN niektorí politici zo spojeneckých krajín. Najhlasnejšie k usporiadaniu hlasovania v minulom roku vyzýval americký senátor Lindsey Graham z Republikánskej strany. Aj ten však po návšteve Kyjeva tento rok vo februári svoj názor zmenil, uvádza CNN.
"Každý, s ktorým som hovoril, hovoril, že sa vojna musí dostať do lepšieho bodu, aby bolo možné usporiadať voľby. To dáva zmysel," povedal podľa CNN senátor.
Zelenskyj myšlienku usporiadať voľby aj za vojnového stavu úplne neodmietal, uviedol ale napríklad, že by náklady na hlasovanie mali zaplatiť spojenecké krajiny, aby sa tak neoslabil obranný rozpočet Ukrajiny. Výrazne odmietavý postoj mali aj ďalší politici z vládneho bloku, podľa ktorých by bolo usporiadanie hlasovania za vojnových podmienok skoro nemožné.
To si myslí aj predseda parlamentu Ruslan Stefančuk, ktorý bol zvolený za prezidentovu stranu Sluha národa. Stefančuk poukázal na to, že by s účasťou vo voľbách mali ťažkosti milióny Ukrajincov, ktorí utiekli pred vojnou do zahraničia či inej časti krajiny, vojaci a samozrejme aj Ukrajinci, ktorí žijú na území, ktoré okupuje Rusko.
S obhajobou mandátu by Zelenskyj zrejme nemal problém. Podľa februárovej sondáže Zelenskému dôverovalo 64 percent respondentov, čo bol medzi politickými predstaviteľmi najvyšší údaj.
Dôvera v Zelenského však v porovnaní s podobným prieskumom z decembra minulého roka klesla o 13 percentuálnych bodov.