Tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi a jeho vládnej Strane spravodlivosti a rozvoja sa podľa priebežných výsledkov zrejme nepodarilo v miestnych voľbách dobyť radnice v Istanbule a Ankare.
Podľa tureckej tlače v dvoch najväčších mestách Turecka vedú súčasní starostovia, ktorí sú predstaviteľmi najväčšieho opozičného zoskupenia - Ľudovej republikánskej strany. Kandidáti CHP vedú aj v ďalších veľkých tureckých mestách a metropolitných oblastiach.
Kľúčový Istanbul
Kľúčový bude podľa analytikov výsledok v Istanbule, kde terajšieho starostu Ekrema Imamoglua vyzval na súboj kandidát AKP a bývalý minister životného prostredia Murat Kurum. Po sčítaní viac ako 40 percent okrskov viedol Imamoglu s takmer 50 percentami hlasov, Kurum má zatiaľ zhruba 41 percent hlasov.
Kandidáti opozičnej CHP vedú aj v ďalších štyroch najväčších tureckých mestách a metropolitných oblastiach vrátane Ankary. V hlavnom meste má po sčítaní zhruba pätiny okrskov veľký náskok viac ako 20 percentuálnych bodov súčasný starosta Mansur Yavaş.
Erdogan sa podľa agentúry AFP "vrhol celou svojou váhou" do predvolebného klání. Prezidentovi, ktorý v politike začínal ako istanbulský starosta, veľmi záležalo na tom, aby AKP znovu získala radnicu v najväčšom tureckom meste, kde žije 16 miliónov ľudí a ktoré tvoria 30 percent tureckého HDP.
Erdogan na vidieku
Strana spravodlivosti a rozvoja o radnicu prišla v roku 2019, keď jej kandidáta porazil v riadnych aj opakovaných voľbách práve Imamoglu.
Podľa máp čiastočných volebných výsledkov, ktoré zverejnili turecké médiá, CHP vedie po dnešných miestnych voľbách predovšetkým na západe krajiny a vo veľkých mestách. Erdoganova AKP si udržala stred Turecka, ktorý má viac vidiecky ráz. Na juhovýchode oslavuje úspech strany kurdskej menšiny.
Podľa pozorovateľov sa voľby v Turecku odohrávajú bez priamych podvodov, ale v nespravodlivých podmienkach. Erdogan a jeho strana majú jasnú výhodu v prístupe do štátnych a čiastočne aj súkromných médií.
Opoziční politici čelia rôznym ústrkom zo strany úradov a predstavitelia kurdských strán sú v niektorých prípadoch stíhaní za údajné väzby na Stranu kurdských pracujúcich (PKK), za čo v Turecku hrozia vysoké tresty.