Tisíce ľudí protestovali v utorok v gruzínskej metropole Tbilisi proti plánom vlády opätovne zaviesť legislatívu zameranú na obmedzenie mimovládnych organizácií financovaných zo zahraničia. Podľa informácií agentúry DPA sa na demonštrácii pred parlamentom zúčastnilo zhruba 10-tisíc ľudí.
Predmetný zákon presadzuje vládnuca strana Gruzínsky sen. V súlade s ním by museli všetky mimovládne organizácie, ktoré získavajú viac ako 20 percent svojich financií zo zahraničia, podávať každoročne vyhlásenie.
DPA pripomína, že v Gruzínsku pôsobí mnoho takýchto mimovládok, ktoré sú závislé od financovania zo Západu. Kritici tak vládu obviňujú, že legislatívou sa snaží oslabiť v krajine tzv. prozápadné sily.
Zákon je podobný legislatíve o "zahraničných agentoch", aká platí v Rusku, pričom tam stigmatizuje organizácie či jednotlivcov financovaných Západom a používa sa najmä na umlčiavanie disentu. Gruzínska vláda sa ho snažila zaviesť už vlani, vtedy však v krajine vyvolal masové protesty a z parlamentu ho tak napokon stiahla.
Prozápadne orientovaná gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová teraz vyjadrila presvedčenie, že podobný osud čaká aj novú a len mierne pozmenenú legislatívu, ktorú nazvala ruským projektom. Zurabišviliová uviedla, že krajina má na výber medzi "nezávislosťou a zotročením, Európou alebo Ruskom", pričom dodala, že Gruzínci vedia "aká je ich voľba".
Protest pred parlamentom ukončila gruzínska hymna a tiež Beethovenova Óda na radosť, ktorá je zase hymnou Európskej únie. Organizátori avizovali, že v takýchto zhromaždeniach budú pokračovať. Ďalšia masová demonštrácia je plánovaná na budúci pondelok, keď má o legislatíve rokovať parlamentný výbor.
Gruzínsko získalo v decembri 2023 štatút kandidátskej krajiny na vstup do EÚ pod podmienkou, že podnikne kroky k fungovaniu slobodnej občianskej spoločnosti a bude bojovať proti "dezinformáciám proti Európskej únii a jej hodnotám." Ambície vstúpiť do EÚ aj NATO sú zakotvené aj v gruzínskej ústave, pričom tamojšia vládnuca strana tvrdí, že je odhodlaná ich presadzovať.
Gruzínsko, ktoré sa dlhodobo zmieta medzi politickým vplyvom EÚ a susedného Ruska, čakajú ešte v tomto roku parlamentné voľby. V krajine sú dva separatistické regióny, Abcházsko a Južné Osetsko, ktoré Moskva po krátkej vojne s Tbilisi v roku 2008 uznala samostatné štáty. Oba regióny tvoria asi pätinu gruzínskeho územia a sú silne závislé od Ruska. Okrem Ruska ich uznalo len pár krajín, pričom podľa Západu ich Moskva fakticky anektovala.