Ozbrojení fínski pohraničníci na bežkách strážia východnú časť krajiny, najnovšiu a najdlhšiu hranicu NATO s jeho hlavným protivníkom - Ruskom. Nad hlavami hučia helikoptéry aj drony a okolo rastie nový plot, miestami vysoký takmer štyri metre, s ostnatým drôtom hore a nepretržitým elektronickým dohľadom.
Nové opatrenia majú Fínsko chrániť pred stále agresívnejšími ruskými operáciami. Tie zahŕňajú vlny migrantov, ktoré podľa Helsínk v posledných mesiacoch vyslala Moskva, aby zahltili odľahlé hranice krajiny, napísal The Wall Street Journal (WSJ).
Fínsko sa domnieva, že príliv migrantov, ktorý pokračuje aj potom, čo vlani uzavrelo svoje hranice s Ruskom, je súčasťou hybridnej vojny, ktorú Moskva vedie s cieľom zastrašovať a testovať fínske bezpečnostné služby po minuloročnom vstupe severskej krajiny do NATO.
VIDEO: Fínsko uzavrelo hranicu so susedným Ruskom:
Obnova sovietskych okruhov
Rusko odvtedy avizovalo, že pozdĺž hraníc obnoví sovietske vojenské okruhy. Niektorí Fíni sa tiež domnievajú, že Moskva stojí za záhadným októbrovým prerušením plynovodu a telekomunikačného kábla v Baltskom mori.
Okrem toho sa Fínsko bráni kybernetickým útokom a dezinformáciám, ktoré podľa neho pripravuje Rusko.
"Po celé desaťročia sme uvažovali o mierovej a vojnovej dobe ako o oddelených (obdobiach)," povedal fínsky poslanec Jarno Limnéll, ktorý dlhodobo varuje pred ruskou hrozbou pre Fínsko.
"Hrany týchto konceptov sa pomaly rozostrujú (a objavujú sa) odtiene šedej medzi mierom a vojnou. To je nový normál v spolužití s Ruskom," dodal.
Vzťahy Fínska s Ruskom dlho formovala z veľkej časti takzvaná zimná vojna v rokoch 1939 až 1940, kedy Fínsko drvilo zle vybavené sovietske jednotky. Príbehy o tom sa odovzdávali niekoľkým generáciám Fínov.
Vojna skončila tým, že Fínsko výmenou za zachovanie svojej nezávislosti postúpilo sovietskemu diktátorovi Josifovi Stalinovi rozsiahle územia na východe krajiny.
Koniec finlandizácie
Fínsko, ktoré má s Ruskom 1335 kilometrov dlhú hranicu, odvtedy udržovalo vo vzťahoch s oveľa väčším susedom krehkú rovnováhu. Úzkostlivo sa vyhýbalo politike alebo akciám, ktoré by Rusko mohlo považovať za hrozbu, ale tiež bránilo Moskve, aby sa k nemu priblížila príliš.
Politika, ktorú počas studenej vojny prezývali "finlandizácia", sa stala symbolom pre prispôsobenie sa malého štátu väčšej krajine v záujme zachovania nezávislosti. Vstupom do NATO však Fínsko radikálne revidovalo politiku voči Rusku, pričom Moskvu označilo za svojho hlavného protivníka.
Zhruba 5,5-miliónové Fínsko na rozdiel od mnohých európskych armád vždy zachovávalo všeobecnú brannú povinnosť pre mužov a každoročne vycvičí približne 20-tisíc brancov.
Dlhé roky jeho sily cvičili spoločne s NATO, takže vstup do aliancie bol relatívne bezproblémový. Krajina sa pritom pýši schopnosťou bojovať v zime a disponuje ohromnými delostreleckými schopnosťami.
Od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 Fínsko zvýšilo vojenské výdavky, navýšilo rozpočet na obranu na viac ako dve percentá a zaobstaralo si americké raketové systémy, izraelské protitankové systémy aj systémy protivzdušnej obrany.
Krajina sa chystá rozmiestniť stíhačky F-35, ktoré dostanú od USA, na základňu len niečo málo cez 160 kilometrov od hraníc s Ruskom.
Dôležitá prezidentská výmena
Zmena v politike voči Rusku sa prejavila aj minulý mesiac, keď po dvoch šesťročných funkčných obdobiach skončil vo funkcii prezident Sauli Niinistö, ktorý bol známy častými schôdzkami so svojím ruským náprotivkom a opatrným prístupom k Moskve.
Nový prezident Alexander Stubb naznačil otvorenosť smerom k zrušeniu dlhoročného fínskeho zákazu prepravy jadrových zbraní cez svoje územie, pretože krajina plne prijíma nové členstvo v NATO a jeho politiku jadrového odstrašenia.
Ruský prezident Vladimir Putin deň pred Stubbovou inauguráciou vyhlásil, že Moskva znovu zriadi dva vojenské okruhy pozdĺž hraníc s Fínskom, "aby neutralizovala hrozby spojené s posledným rozšírením NATO".
Tieto okruhy boli zrušené v rámci dohody medzi Ruskom a Západom po skončení studenej vojny. Ruské sily, ktoré tam boli pridelené, sú teraz nasadené do ruskej vojny na Ukrajine. Moskva sa medzitým podľa fínskych úradov zameriava na hybridné formy agresie.
"Teraz máme s Ruskom nepriateľské vzťahy, a to je veľké riziko, možno nie v krátkodobom, ale v dlhodobom horizonte," povedal Heikki Talvitie, dlhoročný diplomat, ktorý pôsobil ako veľvyslanec v Moskve počas rozpadu Sovietskeho zväzu. "Veci sa zmenili, je to existenčné," dodal.
Vlani v októbri bol prerušený plynovod a telekomunikačný kábel na dne Baltského mora medzi Fínskom a Estónskom. Fínske úrady z toho obvinili čínsku nákladnú loď. Avšak vzťahy Helsínk s Moskvou sú natoľko nestabilné, že mnohí z incidentu napriek tomu vinia Rusko. Vyšetrovanie pokračuje.
Medzitým sa ako snehová guľa zväčšoval prúd migrantov, ktorí prichádzali z Ruska. Situácia kulminovala ku koncu roka, keď počas 30 dní medzi novembrom a decembrom hranice s Fínskom prekročilo takmer tisíc ľudí.
Fínsko obviňuje ruské úrady z toho, že navádzali migrantov zo Sýrie, Iraku a Somálska, ktorí sa vydávali k fínskym hraniciam pešo alebo na bicykloch.
Eskalácia ruských útokov
Helsinki v novembri uzavreli hranicu s Ruskom na dobu neurčitú, ale desiatky ľudí stále prenikajú dovnútra, prekonávajúc sneh a zamrznuté močiare. Tisíce ich čakajú v Rusku na prekročenie hranice.
Podľa Limnélla po internete kolujú obrázky - upravené umelou inteligenciou a podľa neho šírených Rusmi - ktoré ukazujú, ako sú migranti vo Fínsku vrelo vítaní, a zdôrazňujú štedrú sociálnu podporu, ktorá tam na novo prichádzajúcich čaká.
Rusko počas zimy podľa fínskeho poslanca tiež rozpútalo množstvo kybernetických útokov na fínsku centrálnu banku, daňový úrad alebo univerzity. "Nevidíme žiadne známky toho, že by Rusko menilo svoje správanie. Naopak, informácie, ktoré sme dostali, potvrdzujú naše hodnotenie, že Rusko pokračuje v hybridnej operácii," uviedla tento rok ministerka vnútra Mari Rantanenová.
Fínsko medzitým pokračuje s výstavbou hraničného múru vybavené 24-hodinovým kamerovým systémom. Pohraničná stráž vykonáva pravidelné kontroly pozdĺž novo položených ciest, ktoré vedú súbežne s hranicou.
Uzavretie hranice a zvýšená ostraha pritom poškodili východofínsky pohraničný región, ktorý bol už bez toho jedným z najchudobnejších v krajine. Miestne podniky, ktoré sa starali o ruských turistov, prichádzajú o jeden milión eur denne. Uzavretie hranice takisto zastavilo dovoz lacného dreva z Ruska.
Potreba armády monitorovať východné Fínsko citlivým radarom skomplikovala plány na výstavbu tamojších veterných elektrární, uviedol šéf regiónu Južné Savo Pentti Mäkinen. "Malé podniky prišli takmer o všetko a v súčasnej dobe čelia veľmi vážnym problémom," dodal.
Sedemdesiatšesťročný Teuvo Maksimainen na najvýchodnejšom mieste Fínska povedal, že sleduje, ako región v dôsledku uzavretia hraníc pomaly prichádza o obyvateľov a podniky. Je to však podľa neho cena, ktorú Fíni musia zaplatiť. "Už nemáme na výber, toto je Rusko, s ktorým žijeme," vyhlásil.