Plavidlá čínskej pobrežnej stráže strieľajú vodnými delami smerom k filipínskemu zásobovaciemu plavidlu v Juhočínskom mori. FOTO: Reuters
StoryEditor

Filipíny obviňujú Čínu z útoku na lode v Juhočínskom mori

30.04.2024, 09:26
Autor:
TASRTASR

Filipíny a Čína majú dlhodobé územné spory v Juhočínskom mori, pričom v posledných mesiacoch došlo k niekoľkým stretom medzi ich plavidlami, ako aj použitiu vodných diel čínskou pobrežnou strážou.

Čínska pobrežná stráž v utorok počas hliadky neďaleko atolu Scarborough Shoal v Juhočínskom mori použila vodné delo proti dvom filipínskym lodiam. Jednu z nich poškodila, tvrdí Manila. Informuje o tom agentúra AFP.

K incidentu došlo v blízkosti Pekingom kontrolovaného atolu, ktorý sa stal potencionálnym ohniskom napätia. Čínska pobrežná stráž tam obnovila 380-metrovú bariéru cez vstup na plytčinu, ktorá je tradičným miestom rybolovu, uvádza sa vo vyhlásení filipínskych úradov.

image

Je to súčasť čínskej propagandy. Filipíny popreli existenciu dohody s Čínou o spornom atole v Juhočínskom mori

Lode údajne zásobovali palivom a potravinami rybárov vo vodách v blízkosti útesu. "Filipínske lode sa stretli s nebezpečnými manévrami a prekážkami zo strany štyroch plavidiel čínskej pobrežnej stráže a šiestich plavidiel čínskej námornej milície," píše sa vo vyhlásení.

K utorkovému incidentu došlo v období každoročného spoločného vojenského cvičenia Filipín a Spojených štátoch. Filipíny a Čína majú dlhodobé územné spory v Juhočínskom mori, pričom v posledných mesiacoch došlo k niekoľkým stretom medzi ich plavidlami, ako aj použitiu vodných diel čínskou pobrežnou strážou.

Čína sa v roku 2012 zmocnila tejto oblasti na úkor Filipín a odvtedy tam vysiela hliadkovacie lode. Podľa Manily obťažujú filipínske plavidlá a bránia rybárom, aby sa dostali do oblastí, v ktorých je viac rýb.

image

Filipíny neumožnia USA prístup na ďalšie základne

Atol Scarborough Shoal leží asi 240 kilometrov západne od najväčšieho filipínskeho ostrova Luzon. K najbližšej čínskej pevnine (ostrovu Chaj-nan) to je takmer 900 kilometrov.

Podľa dohovoru OSN o morskom práve, ktorý pomohla vyjednať aj Čína, si môžu krajiny uplatňovať právomoc na prírodné zdroje do vzdialenosti 200 námorných míľ (370 kilometrov) od svojho pobrežia.

Čína si však nárokuje takmer celú rozlohu Juhočínskeho mora a ignoruje rozhodnutie medzinárodného súdu, podľa ktorého jej nároky nemajú žiaden právny základ. Peking a Manila sa v januári dohodli na potrebe bližšieho dialógu v prípade riešenia "námorných núdzových situácií".

01 - Modified: 2024-11-22 23:00:00 - Feat.: - Title: Plané hrozby z Kremľa? Skutočné preteky v zbrojení môže podnietiť až Trump, utrpela by tým Ukrajina aj NATO 02 - Modified: 2024-11-22 14:46:39 - Feat.: - Title: Čína dokáže zvládnuť zvýšenie ciel v USA, ktoré budú mať opačný účinok 03 - Modified: 2024-11-22 09:46:58 - Feat.: - Title: Čína po vydaní zatykača na Netanjahua vyzvala medzinárodný trestný súd na zachovanie objektivity 04 - Modified: 2024-11-22 09:52:38 - Feat.: - Title: Čína vŕta najhlbšiu dieru do zemskej kôry, chcú docieliť 11 kilometrov. Prečo sa púšťajú do tohto nebezpečného a extrémného projektu? 05 - Modified: 2024-11-21 18:19:17 - Feat.: - Title: Dánska armáda spozorovala čínsku loď v oblasti, kde sa pretrhli podmorské káble
menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
23. november 2024 05:58