Európska únia poskytne Libanonu finančnú pomoc v hodnote jednej miliardy eu, oznámila dnes v Bejrúte šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Peniaze majú smerovať do viacerých oblastí, podporiť miestne zdravotníctvo, vzdelávací systém, ekonomiku, ale aj bezpečnostné zložky, najmä ich boj s nelegálnou migráciou.
"Libanon čelí významným výzvam, aj kvôli vojnám v regióne. Diskutovali sme najmä o tom, ako môžeme posilniť naše vzťahy a zabezpečiť bezpečnosť a stabilitu v oblasti," uviedla von der Leyenová. Prvé financie by do Libanonu mali zamieriť pravdepodobne už tento rok v lete, balík je rozložený na roky 2024 až 2027.
Pomoc Z EÚ by mala podporiť aj dôležité finančné a bankové reformy v krajine a viesť k celkovému zlepšeniu ekonomickej situácie Libanonu.
"Je dôležité, aby firmy opäť získali dôveru v libanonské podnikateľské prostredie," vyhlásila šéfka Európskej komisie. Financie budú smerovať aj na vybavenie a výcvik libanonských bezpečnostných síl, pokiaľ ide o ochranu hraníc a boj proti pašovaniu migrantov.
Situácia je neudržateľná
Šéfka úniovej exekutívy navštívila Libanon spoločne s cyperským prezidentom Nikosom Christodulidisom. "Súčasná situácia je neudržateľná pre Libanon, Cyprus, ale aj pre Európsku úniu," povedal Christodulidis na spoločnej tlačovej konferencii s libanonským premiérom Nadžíbom Mikátím.
"Som presvedčený, že nový balík pomôže libanonským úradom kontrolovať hranice aj bojovať proti pašerákom," dodal.
Počty utečencov prichádzajúcich na Cyprus sa v posledných mesiacoch dramaticky zvýšili, prijímacie strediská pre migrantov sú zaplnené. Podľa agentúry DPA sa na Cyprus od začiatku roka z Libanonu dostalo na 4000 migrantov, na lodiach priplávajú takmer každý deň. Pritom za prvý štvrťrok minulého roka to bolo len 78 bežencov.
V absolútnych číslach je to výrazne menej ako napríklad v Taliansku, Španielsku či Grécku, kam priplávajú utečenci najmä z Tuniska, Líbye, Egypta či Maroka.
V pomere na počet obyvateľov však žiadna z krajín EÚ neeviduje toľko žiadostí o azyl ako práve Cyprus. K väčšej migračnej vlne prispievajú aj boje izraelskej armády s libanonským hnutím Hizballáh, ktoré oslabujú schopnosti libanonských bezpečnostných zložiek monitorovať teritoriálne vody, tvrdí cyperská vláda.
Stredomorský ostrov Cyprus, respektíve jeho grécka časť, je najvýchodnejšie položeným členom EÚ a leží len necelých 200 kilometrov od pobrežia Libanonu a Sýrie. V Libanone, ktorý sa už niekoľko rokov potýka s hlbokou ekonomickou, finančnou aj politickou krízou, žije podľa odhadu tamojších úradov na 1,5 milióna až dva milióny Sýrčanov.
Oficiálne ich tam je zaregistrovaných len asi 800-tisíc. Mnohí z nich utiekli pred občianskou vojnou v Sýrii, ktorá trvá už od roku 2011.
Libanonu chýba hlava štátu
Ako poznamenala agentúra DPA, je otázne, či peniaze od EÚ budú stačiť. Krajina sa teraz nachádza v najhoršej hospodárskej a finančnej kríze vo svojej histórii a množstvo sýrskych utečencov, ktoré je najväčšie v prepočte na počet obyvateľov, viedlo k protisýrskym náladám.
Kvôli strachu z útokov sa mnoho zo Sýrčanov už ani neodváži vyjsť na ulicu. Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) informovala aj o mučení a zatýkaní Sýrčanov v posledných mesiacoch alebo ich posielaní späť do Sýrie.
Situácia v krajine je aj politicky zložitá, krajina nemá hlavu štátu. Prezidenta sa nepodarilo zvoliť už rok a pol najmä kvôli mocenským bojom medzi politickou elitou. Krajinu v súčasnosti vedie premiér Nadžíb Mikátí. "Bezpečnosť Libanonu súvisí aj s bezpečnosťou Európskej únie, treba zabezpečiť stabilitu v regióne," zdôraznil dnes Mikátí.
EÚ vyzvala k tlaku na Izrael, aby zastavil útoky na palestínske obyvateľstvo v Pásme Gazy a tiež útoky na južný Libanon.
Izrael a hnutie Hizballáh, ktoré ovláda veľkú časť južného Libanonu, spolu v roku 2006 zviedli vojnu. Keď Izrael vlani v októbri začal vojnu proti palestínskemu islamistickému hnutiu Hamas v Pásme Gazy, začala sa tiež cezhraničná paľba na severnej izraelskej hranici medzi Hizballáhom a izraelskou armádou.