Zástupcovia členských krajín Európskej únie sa dnes v Bruseli zhodli, že výnosy z ruských aktív zmrazených v Európe využijú na nákup zbraní pre Ukrajinu a na rekonštrukciu tejto krajiny, ktorá sa už viac ako dva roky bráni ruskej vojenskej agresii. Informovalo o tom belgické predsedníctvo.

Návrh, aby sa 90 percent výnosov použilo na nákup zbraní pre Ukrajinu prostredníctvom takzvaného Európskeho mierového nástroja (EPF), v marci predložila Európska komisia (EK). Zvyšných desať percent by malo byť prevedených do rozpočtu EÚ a použitých na rekonštrukciu Ukrajiny.

Dnešnému dosiahnutiu zhody predchádzali dlhé debaty. Niektoré krajiny totiž mali problém s využitím peňazí na vojenské účely. Belgické predsedníctvo však prišlo s kompromisným návrhom, ktorý uspokojil aj tie krajiny, ktoré si želali zostať neutrálne, ako napríklad Rakúsko, Malta, Cyprus či Írsko.

Výhrady k posielaniu vojenskej pomoci na Ukrajinu už skôr dali najavo aj Slovensko a Maďarsko. Česko naopak podporovalo využitie výnosov zo zmrazených ruských aktív v Európe ako na rekonštrukciu, tak na obranu vojnou zmietanej krajiny.

Západné krajiny v reakcii na útok ruských vojsk na Ukrajinu pred viac ako dvoma rokmi zmrazili aktíva ruskej centrálnej banky v hodnote okolo 210 miliárd eur. Väčšina týchto aktív sa nachádza v Európe, najmä v Medzinárodnom stredisku pre vyrovnanie platieb Euroclear v Belgicku. Práve výnosy z týchto aktív chce Európska komisia poskytnúť Ukrajine.

Celkový finančný príspevok pre Ukrajinu zo zmrazených ruských aktív by sa tento rok mohol pohybovať okolo 4,5 miliardy eur. Prvé financie by Kyjev mohol získať už v júli. Búrlivé diskusie sa viedli aj o tom, koľko peňazí si Euroclear môže ponechať na svoje výdavky. Suma bola v priebehu rokovaní znížená z troch percent – s čím krajiny EÚ nesúhlasili – na 0,3 percenta.