Záplavy a výdatné dažde na juhu Brazílie si vyžiadali už 147 obetí. S odvolaním sa na civilnú obranu o tom dnes informovala agentúra Reuters. Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva kvôli tomu posunul návštevu Čile pôvodne plánovanú na tento týždeň, chce sa sústrediť na reakciu vlády na ničivé povodne, oznámilo ministerstvo zahraničia.

Záplavy sužujú juh Brazílie od predminulého týždňa, svoje domovy muselo kvôli nim opustiť na 400-tisíc ľudí. Záplavy, ktoré zasiahli predovšetkým štát Rio Grande do Sul, podľa prvých odhadov zničili na 85-tisíc domov a bytov.

Milióny v ohrození

V štáte, ktorý má asi 11 miliónov obyvateľov, záplavy v nejakej miere spôsobili ujmu zhruba dvom miliónom ľudí. Od víkendu v severných a centrálnych oblastiach štátu výdatne pršalo a hladina vody ešte stúpala.

Rozsiahle sú hospodárske škody, hlavne v poľnohospodárstve. Škody ale hlásia aj priemyselné podniky. "Nemôžeme povedať, že to najhoršie už je za nami," uviedol minulý týždeň v piatok na sociálnych sieťach guvernér štátu Rio Grande do Sul Eduardo Leite. Deň predtým odhadol, že na obnovu štátu bude potrebných 19 miliárd brazílskych realov.

Rozsah zničenia možno najlepšie prirovnať k hurikánu Katrina, ktorý zasiahol oblasť okolo amerického mesta New Orleans v roku 2005. Podľa agentúry AP to povedal hlavný ekonóm spoločnosti MB Associates Sergio Vale.

Extrémne počasie

Počasie v Južnej Amerike ovplyvňuje klimatický jav El Niño, ktorý sa vyskytuje prirodzene a pravidelne otepľuje povrchové vody v rovníkovom Pacifiku. V Brazílii El Niño v minulosti spôsoboval sucha na severe a intenzívne zrážky na juhu. V tomto roku boli jeho účinky obzvlášť silné.

Vedci tvrdia, že k extrémnemu počasiu dochádza čoraz častejšie v dôsledku zmeny klímy spôsobenej spaľovaním fosílnych palív, a v jeho dôsledku vznikajúcich skleníkových plynov, ktoré zohrievajú planétu. V drvivej väčšine sa zhodujú, že svet musí drasticky obmedziť spaľovanie uhlia, ropy a zemného plynu, aby obmedzil globálne otepľovanie.

Je však tiež potrebné reagovať zmenou sociálnej politiky, uviedla šéfka think-tanku pre klimatickú politiku so sídlom v Riu de Janeiro Natalie Unterstellová. "Účinná reakcia na zmenu klímy v Brazílii vyžaduje, aby sme bojovali aj proti sociálnym nerovnostiam," povedala Unterstellová.

Chudobní ľudia v Brazílii často žijú v domoch postavených z menej odolných materiálov, ako je drevo, a v oblastiach, ktoré sú náchylnejšie k škodám spôsobeným extrémnym počasím, napríklad v nízko položených oblastiach alebo na strmých svahoch. Preto sa aj terajšie záplavy dotkli najničivejším spôsobom práve chudobných ľudí, ktorí majú obmedzenú možnosť presunu do iných oblastí, pripomína agentúra AP.