Hamas bude požadovať, aby súčasťou akéhokoľvek plánu na prímerie v Pásme Gazy bolo trvalé ukončenie vojny a stiahnutie izraelských síl z tohto palestínskeho územia.
S odvolaním sa na lídra tohto palestínskeho hnutia Ismáíla Haníju o tom dnes informovala agentúra Reuters, podľa ktorej je vyjadrenie šéfa Hamasu zjavnou ranou pre návrh dohody, ktorú minulý týždeň predstavil americký prezident Joe Biden.
Vyjednávanie o mieri
Izraelský minister obrany Joav Galant medzitým vyhlásil, že armáda počas vyjednávania o prímerí neustane v bojoch.
Výroky Haníju sú podľa Reuters pravdepodobne odpoveďou Hamasu na návrh prímeria, ktorý Biden prezentoval minulý piatok. Washington doteraz hovorí, že stále nedostal oficiálnu odpoveď Hamasu na návrh, ktorý Biden označil za iniciatívu Izraela. Židovský štát vedie proti Hamasu v Pásme Gazy už bezmála osem mesiacov vojnu v odvete za októbrový teroristický útok, pri ktorom zomrelo na 1200 ľudí.
"Hnutia a frakcie odporu sa budú vážne a pozitívne zaoberať akoukoľvek dohodou, ktorá bude založená na úplnom ukončení agresie, na úplnom stiahnutí síl a na výmene zajatcov," uviedol Haníja, a zopakoval tak dlhodobé stanovisko Hamasu.
Na otázku agentúry Reuters zaslanú textovou správou, či tento výrok predstavuje odpoveď Bidenovi na jeho návrh, vysokopostavený predstaviteľ Hamasu odpovedal iba emotikonom so zdvihnutým palcom.
Washington však stále usiluje o dosiahnutie dohody. V katarskom Dauhe dnes v tejto veci rokoval riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby William Burns so sprostredkovateľmi z Kataru a Egypta.
Prepustenie rukojemníkov
Od doteraz jediného prímeria na konci novembra, ktoré trvalo len týždeň a počas ktorého Hamas prepustil vyše stovku izraelských rukojemníkov výmenou za palestínskych väzňov, všetky pokusy o vyjednanie ďalšieho pokoja zbraní a prepustenie zvyšných z celkovo asi 250 osôb unesených 7. októbra zlyhali.
Hamas trvá na požiadavke záruk na trvalé ukončenie konfliktu, zatiaľ čo izraelská vláda je ochotná rokovať len o dočasných pauzach v bojoch, kým nebude Hamas v Pásme Gazy úplne vojensky porazený.
Biden v uplynulých mesiacoch opakovane vyhlasoval, že ďalšie prímerie je na dosah, nikdy k nemu však nakoniec nedošlo. Najmä vo februári Biden povedal, že Izrael súhlasil s vyhlásením prímeria do začiatku moslimského pôstneho mesiaca ramadánu 10. marca. Aj tento dátum však minulo a vojenské operácie zostali v plnom prúde.
Vnútropolitický tlak
Piatkové oznámenie z Bieleho domu však prišlo s oveľa väčšou pompou, píše Reuters. Prišlo v čase, keď je izraelský premiér Benjamin Netanjahu pod čoraz silnejším vnútropolitickým tlakom, aby vojnu ukončil, a umožnil tak návrat zostávajúcich rukojemníkov.
Traja nemenovaní americkí predstavitelia agentúre Reuters povedali, že po tom, ako Biden dostal posledný izraelský návrh do ruky, rozhodol sa ho úmyselne zverejniť bez toho, aby Izraelčanov varoval, že tak urobí. Chcel tak podľa nich zúžiť Netanjahuovi manévrovací priestor na prípadný ústup.
"Nežiadali sme o povolenie na oznámenie tohto návrhu," uviedol jeden zo zdrojov, ktorý s Reuters hovoril pod podmienkou zachovania anonymity. "Izraelčanov sme informovali, že sa chystáme vystúpiť s prejavom o situácii v Gaze. Nezachádzali sme do veľkých podrobností, o čo ide, "dodal.
Hoci Biden označil návrh za izraelskú ponuku, samotná izraelská vláda sa k nemu na verejnosti stavala vlažne. Popredný Netanjahuov poradca v nedeľu potvrdil, že Izrael návrh predložil, akokoľvek podľa neho "nešlo o dobrú dohodu".