Bolo to v júni pred tromi rokmi, keď sa slovenskí klimatickí aktivisti rozhodli obsadiť územie, na ktorom vláda plánovala postaviť terminál na skvapalnený plyn. Chceli tým poukázať na to, že plyn je palivo, ktoré prispieva ku klimatickej zmene. Ak chce Slovensko dodržať svoj záväzok byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálny, mal by hľadať iné možnosti “čistejšej” energie.
Ministerstvo životného prostredia ešte vlani na jar vydalo kladné stanovisko, čím sa Slovensko dostalo o krok bližšie k vybudovaniu terminálu. Povolenie sa ale bije s vyhlásením z COPu 28, podľa ktorého je potrebné, aby globálne emisie skleníkových plynov vyvrcholili najneskôr v roku 2025. Výstavba má byť však hotová v roku 2026 a životnosť terminálu sa pohybuje na 20 až 40 rokov.
Aj preto sa aktivisti pripomenuli opäť. Poukazujú však nielen na klimatickú zmenu, ale aj na to, že ohrozené sú vodné zdroje.
Hrozba znečistenia vody
Terminál sa má totiž nachádzať v prístavnom bazéne Pálenisko, čo je len kúsok od Žitného ostrova, ktorý je najväčším zdrojom pitnej vody v okolí a mohlo by tak dôjsť k znečisteniu vody. Rovnaké znepokojenie preto vyjadrili aj v Greenpeace Slovensko. Za negatíva tiež považujú znečistenie ovzdušia, ktorým by najviac boli ohrozené zraniteľné skupiny ako deti a starší ľudia.
Podobné obavy má aj občianske združenie Za našu vodu, ktoré je znepokojené plánmi na výstavbu LNG terminálu na Dunaji v Bratislave. “Ako organizácia, ktorá sa zaoberá ochranou pitnej vody, vnímame tento projekt ako vážnu hrozbu pre naše životné prostredie a zdravie,“ povedala za združenie Mariana Repovská.
LNG terminál by mohol viesť k znečisteniu Dunaja a toku Malého Dunaja chemickými látkami. Ten je totiž zdrojom pitnej vody pre milióny ľudí. Ohrozená by bola tak najväčšiu zásobáreň pitnej vody v strednej Európe, Žitný ostrov, ktorého prirodzenú hranicu obe rieky tvoria.
Repovská uviedla, že v súvislosti s LNG terminálom existuje viacero rizík. Jedným z nich je riziko úniku metánu, spomínané ohrozenie zdroja pitnej vody, ale aj negatívny vplyv na biodiverzitu v oblasti Dunaja a Malého Dunaja či zvýšená dopravná záťaž, ktorá by negatívne vplývala na naše ovzdušie.
Ministerstvo životného prostredia podľa vyjadrenia tlačového oddelenia schválenie výstavby obhajuje. Tvrdí, že do úvahy brali vyše 50 dopatočných technických požiadaviek na zvýšenie bezpečnosti, technickej úrovne terminálu a aj zníženia negatívnych vplyvov pri jeho výstavbe. Tvrdí tiež, že k znečisteniu vody nedôjde.
“Výška hladiny a prietokové pomery v tomto úseku Dunaja počas povodňových stavov sú regulované manipuláciou na vodnej stavbe Čunovo. S ohľadom na vyššie uvedené možno vylúčiť ich ovplyvnenie navrhovaným terminálom a zároveň je možné vylúčiť ovplyvnenie odtokových pomerov v blízkosti nátokového objektu Malého Dunaja,“ tvrdí ministerstvo.
Pripomienky občianskych združení Greenpeace a Znepokojené matky nevzali do úvahy.
Zaujímavé je, že v rámci rovnakého ministerstva, sekcia vôd umiestnenie terminálu blízko verejného prístavu a vodného toku, v tesnom susedstve Žitného ostrova nepodporuje.
Čo nám hovoria Európske politiky?
Výstavba terminálu na rieke je navyše v rozpore s odporúčaniami Európskej únie, upozornil portál Euractiv.
„LNG sa v európskych krajinách začína presadzovať v rôznych oblastiach, okrem iného aj v riečnej a námornej doprave,“ píše rezort životného prostredia v správe. Avšak podľa Komisie má skvapalnený zemný plyn prechodný význam vo veľkých plavidlách diaľkovej námornej dopravy, kde ešte nie je k dispozícii žiadna iná technológia s nulovými emisiami a nie pri riečnej doprave.
Európska komisia v návrhu nariadenia o alternatívnych palivách tvrdí, že LNG by v riečnej doprave nemal zohrávať takú významnú úlohu, ako pri námornej doprave. Dôvodom je, že na riekach sa využívajú menšie plavidlá na kratšie vzdialenosti, ktoré bude jednoduchšie nahradiť loďami s nulovými emisiami – teda s pohonom na vodík, elektrinu alebo syntetické palivá.
Návrh nariadenia patrí do balíku Fit for 55, ktorý má pomôcť členským štátom znížiť emisie o 55 percent do roku 2030. Má to viesť k tomu, aby dosiahli nulové emisie do polovice storočia.
Európska únia sa snaží ísť cestou dodržania Parížskej klimatickej dohody, podľa ktorej nemôžeme podporovať fosílne palivá namiesto obnoviteľných zdrojov energie.
Napriek tomu, že plyn nevypúšťa toľko oxidu uhličitého, oveľa nebezpečnejší je v tomto prípade metán, ktorý otepľuje planétu až 80-krát rýchlejšie. V atmosfére sa však udrží kratšie. Znamená to, že ak ho prestaneme používať, dokážeme lepšie bojovať s klimatickou krízou.
Veronika Cechová