Ruské invázne sily používali počas 85 dní trvajúceho obliehania ukrajinského mesta Mariupol v roku 2022 ako vojenskú taktiku hladovania civilistov. Uviedla to podľa agentúry Reuters organizácia špecializujúca sa na humanitárne právo Global Rights Compliance vo svojej správe.
Podľa denníka The Guardian ju predkladá Medzinárodnému trestnému súdu (ICC), právnici sa domnievajú, že stratégia odopierania jedla a základných služieb v Mariupole by mohla byť považovaná za vojnový zločin.
Zomreli tisíce civilistov
Mariupol sa stal jedným zo symbolov utrpenia ľudí a skazy počas ruskej invázie na Ukrajine. Rusko susednú krajinu napadlo 24. februára 2022, pričom prístavný a strategicky dôležitý Mariupol pri Azovskom mori sa krátko nato ocitol v ruskom obkľúčení, ktoré si podľa odhadov vyžiadalo životy tisícov civilistov. V druhej polovici mája 2022 Rusi dobyli poslednú baštu ukrajinského odporu v tamojších oceliarňach Azovstal a v bojoch značne zničený Mariupol tým úplne padol do ich rúk.
Civilisti sa počas obliehania ocitli bez vody, plynu a elektriny, zatiaľ čo teploty klesli pod mínus desať stupňov, napísal The Guardian. Rusi systematicky útočili na objekty nevyhnutné na prežitie civilných obyvateľov, ktoré zaisťujú potraviny, vodu, energie alebo prístup k zdravotnej starostlivosti, cituje Reuters závery organizácie, ktorá spolupracuje s ukrajinskými úradmi.
Podľa Catriony Murdochovej z Global Rights Compliance mal ruský útok na mesto štyri fázy.
"Počnúc útokmi na civilnú infraštruktúru, prerušením dodávok elektriny, kúrenia a vody. Potom boli odopreté a dokonca napadnuté humanitárne evakuácie, pričom bolo zabránené prísunu pomoci," uviedla Murdochová, podľa ktorej sa v tretej fáze stala terčom ruských úderov ďalšia kritická infraštruktúra alebo miesta s pomocou a vodou. Vo štvrtej fáze sa podľa nej Rusi zamerali na zničenie či dobytie zostávajúcej infraštruktúry.
Dobytie mesta bez zľutovania
Fázovaný útok na Mariupol podľa nej svedčí o tom, že Rusko plánovalo dobytie mesta bez zľutovania s jeho civilnými obyvateľmi, ktorých tam žilo pred vojnou okolo 450-tisíc. Organizácia Global Rights Compliance pri vyšetrovaní spolupracovala s odborníkom z vojenskej rozviedky a expertmi na dáta z otvorených zdrojov, analyzovala pritom okrem iného satelitné snímky a informácie od svedkov z Mariupolu.
Podľa Olhy Mackivovej z Global Rights Compliance analýza ukazuje, že okrem obetí intenzívnych bojov si ruský útok na Mariupol vyžiadal aj životy ľudí, ktorí zomreli kvôli nedostatku jedla, vody alebo kvôli zime. Vzhľadom na dôležitosť Mariupolu a centralizáciu ruského rozhodovania nesie zodpovednosť za smrť tisícov civilistov ruský vodca Vladimir Putin a ruské vojenské velenie, uvádza Global Rights Compliance podľa The Guardian.
Moskva sa k správe organizácie zatiaľ nevyjadrila, ale Rusko vždy popieralo, že by jeho vojaci na Ukrajine cielili na civilistov.
Reuters poznamenáva, že Rímsky štatút, na základe ktorého tribunál vznikol, definuje ako vojnový zločin vojenskú taktiku, ktorá spočíva v hladovaní civilistov tým, že sú ľudia pripravení o prostriedky nevyhnutné na prežitie. ICC v súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine zatiaľ vydal štyri zatykače, jeden z nich je na ruského vodcu Vladimira Putina kvôli podozreniu z nezákonného odvliekania ukrajinských detí do Ruska.