Spojené štáty dnes oznámili, že zavádzajú nové sankcie proti Iránu v reakcii na pokračujúce rozširovanie jeho jadrového programu. Vo vyhlásení to uviedol minister zahraničných vecí Antony Blinken.
"V uplynulom mesiaci Irán oznámil kroky, ktorými rozšíri svoj jadrový program, a to formou, ktorá nemá žiadny mierový účel," uviedol šéf americkej diplomacie. "Sme naďalej odhodlaní nedopustiť, aby Irán získal jadrovú zbraň," dodal.
Dnes oznámené sankcie sa vzťahujú na tri spoločnosti so sídlom v USA a v Spojených arabských emirátoch, ktoré USA vinia z účasti na preprave iránskej ropy a petrochemikálií, a na 11 lodí spojených s touto prepravou.
Lídri skupiny krajín G7 skôr tento mesiac vyzvali Irán, aby zastavil destabilizujúce aktivity, teda ďalší rozvoj jadrového programu, ktorý podľa štátov G7 "nemá hodnoverné civilné odôvodnenie", aj dodávky zbraní a ďalšieho vojenského materiálu Rusku.
Iránsky jadrový program dlhodobo vzbudzuje najmä v západnom svete obavy. V roku 2015 Irán podpísal so svetovými mocnosťami dohodu, ktorej súčasťou bolo zmiernenie sankcií výmenou za obmedzenie jadrových ambícií Teheránu a záruky, že Irán nebude vyvíjať jadrové zbrane.
Dohoda Iránu umožňovala obohacovať urán na maximálne 3,67 percenta. Vtedajší americký prezident Donald Trump ale v roku 2018 od dohody odstúpil a sankcie obnovil. Irán potom začal dohodu porušovať.
Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Irán tempo obohacovania uránu v poslednom čase zvyšuje. Pri obohacovaní sa zvyšuje koncentrácia izotopu 235, ktorý je kľúčový pri jadrovom štiepení uránu. Pre jadrové elektrárne sa urán obohacuje v jednotkách percent, zatiaľ čo pre jadrové zbrane je potrebné obohatenie nad 85 percent.