V druhom kole iránskych prezidentských volieb zvíťazil reformný kandidát Massúd Pezeškiján. Oznámilo to iránske ministerstvo vnútra, podľa ktorého volebná účasť v druhom kole predčasného hlasovania dosiahla takmer 50 percent. Poslanec a kardiochirurg Pezeškiján, ktorý sa zaviazal Irán otvoriť svetu, zvíťazil nad ultrakonzervatívnym politikom Saídom Džalílím.

"Podáme všetkým ruku priateľstva," vyhlásil po svojom volebnom víťazstve deväťdesiatšesťročný Pezeškiján. "Pracujme všetci na rozvoji krajiny," dodal. Vzhľadom na zložitú politickú situáciu a mocné záujmové skupiny v Iráne však podľa agentúry DPA nie je jasné, či možno od Pezeškijánovho víťazstva naozaj očakávať výraznú zmenu v smerovaní krajiny.

Tisíce ľudí zaplnili ulice v Berlíne. Vyjadrovali nespokojnosť s iránskym náboženským režimom

"Nič od neho nečakám. Som šťastná, že hlasovanie obmedzí zástancov tvrdej línie," povedala agentúre AP pracovníčka banky, ktorá za Pezeškijána hlasovala. "Dúfam, že Pezeškiján dokáže vrátiť štátnu správu do stavu, keď budú môcť všetci ľudia cítiť, že existuje zajtrajšok," dodala.

V krajine s asi 61 miliónmi možnými voličmi Pezeškján získal 16,3 milióna hlasov, Džalí potom 13,5 milióna. Priaznivci reformistu prezidentského súboja vyšli podľa agentúry AP už za svitania pri oznámení predbežných výsledkov do ulíc Teheránu a ďalších iránskych miest, aby víťazstvo oslávili.

Agentúra Reuters neskôr uviedla, že v Pezeškijánovi stúpenci podľa záberov na sociálnych sieťach tancovali v uliciach miest a obcí po celej krajine, zatiaľ čo motoristi na cestách oslavne trúbili klaksonmi. Obyvatelia mesta Orúmíje, rodisko zvoleného prezidenta na severozápade krajiny, si podľa svedkov rozdávali sladkosti.

Irán varoval Izrael pred odvetou v prípade izraelského útoku na Libanon. Propagandu považuje za vojnu

Prvé kolo prezidentského hlasovania sa konalo 28. júna. Svoj hlas v ňom odovzdalo 40 percent oprávnených voličov, čo bolo najmenej od islamskej revolúcie z roku 1979. V piatkovom druhom kole účasť predstavovala 49,8 percenta.

Predčasné prezidentské voľby sa v Iráne konali po tom, ako v máji pri nehode vrtuľníka zahynul vtedajší prezident Ebráhím Raísí. V islamskej republike, kde je najvyššou autoritou ajatolláh Alí Chameneí, nová hlava štátu podľa médií zrejme väčšie zmeny neprinesie.

Chameneí tiež vymenúva členov Rady dohliadateľov, ktorá už pred prvým kolom rozhodla, ktorý z kandidátov môže z ideologického hľadiska vo voľbách nastúpiť.