V Španielsku narastá počet ľudí, ktorí nemajú kde bývať pre nedostatok sociálnych bytov aj regulácií, ktoré by obmedzili krátkodobé prenájmy cez platformy ako Airbnb a Booking.com. To v uplynulých týždňoch vyvolalo vlnu protestov po celej krajine. Informácia pochádza z agentúry Reuters.
Podľa oficiálnych štatistík miera bezdomovectva v Španielsku vzrástla od roku 2012 o 24 percent. Centrálna banka odhaduje, že približne 45 percent ľudí žijúcich v prenajatých bytoch je ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, čo je najvyšší podiel v Európe.
Ľudí bez domova je viac
Počet ľudí bez domova v celej Európe sa za predchádzajúce desaťročie výrazne zvýšil, uviedla Európska komisia. Rozsah tohto problému v Španielsku maskujú pritom mladí ľudia, ktorí zostávajú dlhšie žiť so svojimi rodičmi.
Viac ako 60 percent ľudí vo veku 18 až 34 rokov v Španielsku žije s rodičmi. Spomedzi veľkých európskych ekonomík sa ich počet v rokoch 2008 - 2022 zvýšil najstrmšie.
Sociálny bytový fond v Španielsku predstavuje len 1,5 percenta všetkých domácností v porovnaní s európskym priemerom deväť percent, dodáva správa, a konkurencia pri prenájme súkromných bytov je tvrdá. Podľa webovej stránky Idealista zhruba 40 ľudí odpovedá na každú ponuku, ktorá prichádza na trh v Madride.
Vláda premiéra Pedra Sáncheza plánuje výstavbu 184-tisíc sociálnych bytov v nasledujúcich troch rokoch. Premiér by chcel, aby fond sociálnych bytov počas jeho funkčného obdobia, ktoré sa skončí v roku 2027, zodpovedal európskemu priemeru.
Španielska banka však odhaduje, že v krajine je potrebných ďalších 1,5 milióna bytov. Súčasné tempo výstavby 90-tisíc bytových jednotiek ročne zaostáva za rastom dopytu a podľa oficiálnych údajov je ďaleko pod úrovňou 650-tisíc bytov postavených v roku 2008.
Migrácia z vidieka
Veľké mestá ako Madrid sa musia tiež vyrovnávať s migráciou z vidieka do mestských centier, kde sú pracovné miesta, povedal Diego Lozano, generálny riaditeľ mestskej bytovej agentúry.
Až 48-tisíc ľudí je na čakacej listine na sociálne bývanie v Madride. Mesto sa snaží takmer strojnásobiť svoj fond sociálneho bývania do roku 2030 na 15-tisíc bytov, ale Lozano pripustil, že ani to neuspokojí dopyt.
Obviňuje tiež nedávno prijatý zákon, ktorý chráni práva nájomníkov tým, že umožňuje zraniteľným ľuďom zostať v nehnuteľnosti až dva roky bez platenia nájomného.
To má podľa neho negatívny vplyv na vlastníkov, keď zvažujú dlhodobé prenájmy. Prenajímatelia tak od nájomníkov požadujú záruky, ktoré tí najchudobnejší nedokážu poskytnúť. Iní zase prechádzajú na lukratívny trh krátkodobých prenájmov, ktorý sa neriadi rovnakými predpismi.
Ponuka dlhodobých prenájmov klesla za rok o 15 percent, zatiaľ čo krátkodobé prenájmy, najmä pre turistov, za rok do marca 2024 vzrástli o 56 percent, uvádza stránka Idealista.
Kríza na trhu s bývaním v Španielsku je v niektorých mestách už taká akútna, že začali obmedzovať dovolenkové prenájmy. Pribúdajú tiež protesty v obľúbených cieľoch dovolenkárov proti záplave turistov, ktorí vytláčajú domácich z bytov.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.