Vo veku 80 rokov zomrel bývalý americký vojak William Calley, ktorý bol jediným Američanom odsúdeným za masaker stoviek neozbrojených vietnamských civilistov vo vietnamskej dedine My Lai v marci 1968.
O aprílovom úmrtí bývalého poručíka, ktorý sa stal tvárou jedného z najväčších vojnových zločinov v americkej vojenskej histórii, v pondelok informoval americký denník The Washington Post (WP).
Calley podľa úmrtného listu zomrel v hospici v meste Gainesville na Floride a jeho rodina na žiadosti médií o vyjadrenie nereagovala.
Vo väzení bol tri dni
Calley v roku 1968, keď mal 24 rokov, dostal rozkaz vyčistiť osadu My Lai, ktorá bola súčasťou dediny Son My, od partizánov, ktorí tam údajne mali základňu. V skutočnosti bola ale plná civilistov. Podľa vietnamskej bilancie bolo zabitých 504 ľudí, vrátane mnohých žien, seniorov a detí. Vojaci tiež znásilňovali dievčatá a ženy. Verejnosť sa o masakre dozvedela až v novembri 1969.
Jediným odsúdeným bol potom Calley, ktorý dostal v USA za dokázané zavraždenie 22 ľudí v roku 1971 doživotie. Pred vojenským súdom vypovedal, že iba plnil rozkazy svojich nadriadených. Pôvodne obvinení čelili ďalší traja vojaci.
Za mrežami Calley strávil len tri dni, kým ho nechal vtedajší prezident Richard Nixon prepustiť do domáceho väzenia. V domácom väzení Calley strávil tri roky, po ktorých bol podmienečne prepustený.
Potom sa usadil v Columbuse v štáte Georgia a pracoval tam v svokrovom klenotníctve, o masakre v My Lai hovoriť s historikmi a novinármi odmietal. Podľa jeho priateľov sa ale súkromne priznal k činom, z ktorých bol obvinený a naučil sa s tým žiť, uviedla agentúra Reuters.
Pri útoku zahynulo vyše 500 ľudí
Prvýkrát sa Calley verejne ospravedlnil až v roku 2009. "Nie je dňom, keď by som necítil ľútosť nad tým, čo sa vtedy v My Lai stalo," povedal. "Je mi ľúto Vietnamcov, ktorí boli zabití, ich rodín, amerických vojakov, ktorí sa na tom zúčastnili, a ich rodín. Je mi to veľmi ľúto," dodal.
Útok z marca 1968 bol súčasťou operácie na dedine Son My (My Lai 4 bola jednou z jej viacerých osád), o ktorej sa Američania domnievali, že je baštou juhovietnamských partizánskych jednotiek Vietkong. Útok na dedinu sa začal za podpory delostrelectva a vrtuľníkov pred ôsmou hodinou rannou a už v prvých minútach sa zvrhol v masaker neozbrojených dedinčanov.
Podľa vietnamských údajov zahynulo pri útoku, ktorý trval tri hodiny, 504 ľudí, z toho vyše 170 detí. Najmladšia obeť mala jeden rok, najstaršia 82 rokov.
Americkí vyšetrovatelia dospeli k 347 obetiam. Americkí vojaci tiež zrovnali so zemou 300 domov a vybili 800 kusov dobytka. Neskôr sa zistilo, že v dedine boli nanajvýš štyrio ozbrojení a niekoľko neozbrojených partizánov. Z roty bol zranený jediný americký vojak, ktorý sa sám postrelil do nohy.