"Majú základné slabiny v spravodajstve, alebo existuje agent v samotnom srdci iránskeho bezpečnostného aparátu," hodnotí spätne útok na politického šéfa Hamasu v Teheráne Josef Kraus, bezpečnostný analytik a expert na Irán z Masarykovej univerzity v Brne.
Čo sa momentálne deje v iránskych bezpečnostných zložkách v súvislosti s nedávnym atentátom v Teheráne na politického vodcu palestínskeho radikálneho hnutia Hamás Ismáila Haníju?
Viem si predstaviť, že tam panuje určitá miera paniky z toho dôvodu, že sa úspešný atentát na vrchného palestínskeho predstaviteľa Hamasu odohral priamo v Teheráne pod rukami a ochranou Iráncov, časovo ešte navyše počas inaugurácie novozvoleného prezidenta štátu Masúda Pezeškjána.
Je to veľká miera hanby a zároveň potupy pre iránsky bezpečnostný aparát. Ukazuje sa, že neboli schopní ochrániť takto dôležitú osobu priamo v centre krajiny a počas takto dôležitej udalosti.
Zároveň sa zrejme stále rieši, ako odpovedať Štátu Izrael, ktorý bol okamžite obvinený a celkom logicky označený za strojcu atentátu. Aj keď sami Izraelčania sa k útoku neprihlásili, čo je však v ich prípade obvyklý postup. Iránci musia však držať v zreteli, aby odpoveď nebola príliš intenzívna a neviedla až k celoregionálnemu konfliktu.
To nie je v ich záujme. Zároveň však musí symbolicky a demonštratívne ukázať akúsi vendetu, a nikdy sa nedá vylúčiť, že sa to zvrtne.
Čo sa týka atentátu, najčastejšie skloňované sú dve verzie udalosti. Buď sa hovorí o útoku dronom, prípadne raketou, alebo o nastraženej bombe v budove, kde sa Haníju po svojom príchode na inauguráciu ubytoval. Aký názor na to máte vy?
Pre mňa je otázkou, či sa vôbec niekedy dozvieme, ako k tomu skutočne došlo. Izraelčania sa nevyjadrujú a Iránci svoje slabiny tiež neprezradia. Viem si predstaviť, že s nejakým časovým odstupom bude niekedy neformálne z izraelskej strany cez prostredníkov informácie zverejnená a môžeme jej potom veriť, alebo nie. Teraz však skrátka nevieme.
Nech už to bolo akokoľvek, ako je vôbec možné, že k niečomu takému došlo?
V zásade ide o dve základné teórie. Strojca útoku je natoľko technologicky a vojensky vyspelý, že má možnosť takto na diaľku eliminovať cieľ. A zároveň má útočník dostatok detailných a utajených informácií. Je evidentné, že presne vedel, kde sa Haníju nachádza.
To je pre Iráncov možno to najhoršie a najzávažnejšie, znamená to, že informácie o takto citlivom cieli unikli. Buď teda majú základné slabiny, či už z hľadiska signálového spravodajstva, kedy cieľ mohol byť lokalizovaný na základe dátového toku pri prihlásení mobilného telefónu, alebo išlo o operatívnu prácu v teréne. To znamená, že reálne existuje nejaký agent priamo v samotnom srdci iránskeho bezpečnostného aparátu, ktorý dodáva informácie protistrane.
Očakávate teraz zmeny v iránskych bezpečnostných zložkách?
Viem si predstaviť, že k nejakej vnútornej čistke, minimálne na úrovni auditu, dôjsť musí. Iránci teraz musia veľmi starostlivo preveriť, aké informácie kto mal a akými kanálmi mohli byť zachytené.
Ochranu Haníju mali primárne na starosti iránske revolučné gardy. Prečo práve ony?
Je to akýsi štát v štáte, paralelná ozbrojená sila s vlastnými spravodajskými službami a podobne, ktorá priamo podlieha najvyššiemu duchovnému vodcovi ajatolláhovi Alímu Chameneímu.
Z hľadiska regrutácie ide o výber tých najlojálnejších ľudí režimu. Celkovo majú lepšie vybavenie ako štandardná iránska armáda a dajú sa využiť na špeciálne operácie v zahraničí, ako je podpora iránskych zástupných aktérov – libanonského hnutia Hizballáh či jemenských povstalcov z radov Húsíov –, alebo na rôzne činnosti a akcie na domácej scéne.
Objavili sa aj špekulácie, že Iránci zámerne dovolili, aby k atentátu na Haníju došlo s cieľom zdiskreditovať nového iránskeho prezidenta Masúda Pezeškjána. Ten je považovaný za mierne reformného. Sú aj ďalšie možnosti?
Iránci sú milovníci konšpiračných teórií. Vami spomínaná je jednou z nich. Ďalšia hovorí, že niektorí členovia gárd sa chceli Haníju zbaviť z najrôznejších medzinárodno-politických dôvodov. Hovorí sa aj o možnom odvedení pozornosti od vnútropolitických bojov, ktoré teraz v Iráne prebiehajú, pretože nový prezident si vytvára svoj vlastný kabinet. Situácia ako táto môže nahrávať na vytvorenie tlaku naň, aby prijal do kabinetu napríklad bezpečnostných jastrabov či konzervatívcov, ktorí chcú medzinárodné vzťahy riešiť silovo. Sám Pezeškjan vyhlásil, že „nebude ani proti Západu, ani proti Východu“, čo sa nie všetkým muselo páčiť.
Aký vplyv môže mať situácia na vzťahy so spojencami?
Irán už nebude vnímaný ako ten dôveryhodný aktér, ktorý dokáže zabezpečiť dôležité osoby. Atentát na Haníju vrhol na iránske schopnosti veľmi zlé svetlo. Môže byť ohrozená aj jeho úloha zásadného regionálneho aktéra. Poškvrnená povesť pritom môže ohroziť ani nie tak vyslovene partnerské vzťahy Iránu, ale jeho samotnú prestíž, ktorú sa dlhodobo snaží budovať a ukazovať sa ako vedúci element protiizraelského odporu.