An Nÿsová a jej deti milujú kúpanie v miestnom kanáli na predmestí belgického Gentu natoľko, že sú ochotní zmieriť sa s jednou nepríjemnou nevýhodou. Môže ich bolieť brucho, ak niekto z nich omylom prehltne trochu vody. „Bolo by samozrejme pekné, keby ste sem mohli prísť s deťmi a užiť si kúpanie bez toho, aby vaše deti mali hnačku. Ale s tým sa asi nedá nič robiť,“ zamýšľa sa Belgičanka.
Správu priniesla agentúra Bloomberg. S podobným rizikom sa museli pred pár dňami popasovať aj olympijskí triatlonisti v Paríži. Tí súťažili v Seine po tom, čo úrady vynaložili 1,4 miliardy eur na to, aby sa v rieke prvýkrát po viac ako sto rokoch dalo kúpať. Niekoľko športovcov údajne po pretekoch ochorelo. Organizačný výbor olympijských hier neskôr uviedol, že si nie je vedomý žiadnej preukázanej súvislosti medzi ochorením športovcov a kvalitou vody v Seine.
Kanál ako časovaná bomba
Kvalita vody v európskych tokoch sa stáva hlavnou ekologickou témou mnohých vlád. Nejedno mesto, ako je napríklad belgický Gent, je totiž stredoveké a má storočnú infraštruktúru, ktorá nebola modernizovaná tak, aby zvládla obrovský nárast množstva odpadu vypúšťaného z domácností a tovární.
Vo Veľkej Británii vyvolali úniky odpadových vôd do riek a mora široké pobúrenie verejnosti. Zmena klímy medzitým prináša vlhšie počasie, ktoré môže spôsobiť bleskové povodne a preťažiť kanalizačné systémy.
Európska únia tento rok aktualizovala tri desaťročia staré pravidlá, podľa ktorých musí krajina čistiť odpadové vody, ale mnohé stále nedodržujú ani staršie zákony. Európska komisia v súčasnej dobe podniká právne kroky proti Taliansku, Grécku a Španielsku za to, že nedosiahli požadované normy pre čistotu vody, ktoré mali byť splnené už pred rokmi.
Európske štáty majú teraz aj lehotu na zlepšenie stavu svojich riek, jazier a morí stanovenú na rok 2027. Podľa poslednej aktualizácie z roku 2021 sa stav povrchových vôd na dvoch tretinách kontinentu dostatočne nezlepšil.
„Je to tikajúca bomba mnohých miest a komunít ležiacich na tokoch po celom svete,“ hovorí Mina Guliová, podnikateľka, ktorá pred olympijskými hrami podnikla diaľkový beh pozdĺž Seiny, aby zvýšila povedomie o znečistení riek. „To, čo sme videli počas olympiády pri Seine a čo teraz vidíme vo Veľkej Británii, je len špička ľadovca,“ hovorí.
Ani čistička nepomôže
Kým sa odpadové vody môžu bezpečne vrátiť do životného prostredia, musia sa v niekoľkých fázach upraviť. V prvom kroku sa odfiltrujú pevné látky, v druhom sa odstránia škodlivé chemikálie a zníži sa obsah látok, ako je fosfor alebo dusík, ktoré vedú k škodlivému rastu rias.
V ďalších krokoch sa odpadová voda dezinfikuje a odstraňujú sa z nej ďalšie nečistoty. Približne dvadsať percent ľudí v EÚ žije v miestach, kde prebieha iba prvý krok. Obrovské množstvo odpadových vôd vôbec neprejde čistením alebo sa čistí len veľmi zbežne, pretože pretečie z kanalizácie skôr, než sa vôbec dostane do čističky.
Deje sa tak preto, že európske krajiny sú veľmi závislé na kanalizačných systémoch známych ako kombinované kanalizačné prepady. Tie fungujú ako poistný ventil pri prívalových dažďoch. Potrubie odvádza prebytočnú dažďovú vodu zmiešanú s odpadovou vodou do otvorených vodných plôch, aby sa zabránilo záplavám alebo dokonca spätnému vniknutiu vody do domov. Väčšina týchto systémov však vznikla v 19. a 20. storočí. Oblasti s novšími kanalizačnými systémami, ako je Austrália alebo západ USA, majú tendenciu zhromažďovať dažďovú a odpadovú vodu oddelene, najmä mimo mesta.
Množstvo odpadu, ktoré sa teraz dostane do otvorených vôd z kombinovaných kanalizačných prepadov, závisí od veľkosti zberných a akumulačných nádrží a tiež od toho, ako rýchlo sa dažďová voda naplní do kanalizácie. V súčasnej dobe sa v Európe ventily často používajú oveľa viac, než bolo pôvodne zamýšľané. Čiastočne aj preto, že zelené plochy, ktoré by dažďovú vodu absorbovali, boli s rozvojom miest vydláždené.
Nečistené odpadové vody podporujú rast rias, ktoré dusia ostatnú vegetáciu, pripravujú živočíchy o potrebnú potravu a zabíjajú mäkkýše, ktorí fungujú ako prirodzené vodné filtre. Splachová voda môže obsahovať chemické látky a mikroplasty z ciest. Hrozí tiež riziko výskytu baktérií, ako sú E. coli a enterokoky, ktoré môžu spôsobiť mnohé ochorenia.
Dokonca aj vyčistená odpadová voda môže mať rôznu kvalitu. Údaje z Dánska, Fínska, Nemecka, Poľska a Švédska ukazujú, že v Baltskom mori sú úniky surových odpadových vôd zodpovedné za iba 6 percent dusíka a šestnásť percent fosforu z odpadových vôd. Väčšina zvyšku pochádza z čistiarní, ktoré tieto živiny neočisťujú dostatočne.
Budúce prekvapenie
Starnúca kanalizácia a čističky odpadových vôd však krajiny dlho prehliadali ako problém. „Niektoré krajiny ani nevedia, kde sa ich kanalizácie nachádzajú,“ hovorí David Butler, profesor vodného inžinierstva na exeterskej univerzite vo Veľkej Británii. Nové nariadenia EÚ majú za cieľ túto skutočnosť zmeniť a ukladajú spoločnostiam povinnosť monitorovať, ako ich systémy fungujú. „Myslím, že sa v budúcnosti dočkáme veľkých prekvapení zo strany našich európskych krajanov,“ hovorí Butler.
Či už vlády na očistení vodných tokov konajú alebo nie, čistota riek sa nakoniec vždy najviac dotýka obyvateľov, ktorí u znečistených vodných tokov žijú. Štyridsaťtriročná Belgičanka Freya Peetersová prevádzkuje v Gente bar pri jednom z kanálov.
Potom, čo sa nakazila baktériou E.coli z rieky v Španielsku, si dáva pozor na kúpanie a jazdu na kajaku v rieke blízko svojho domu. Na vlastné oči videla, ako jej susedia vylievajú špinavú vodu priamo do rieky. Jej kolega sa kedysi nakazil vážnou chorobou práve pri kúpaní v kanáli v Gente. Čistejšia voda by jej pomohla prilákať viac zákazníkov.
„Tam, kde sa dá kúpať, je miesto stretávania,“ hovorí. Ale čo je dôležitejšie, súčasná situácia podľa nej jednoducho nie je únosná. „Nie je to bezpečné,“ uzatvára žena podľa Bloombergu.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.