Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva skúma zákon, ktorý na Ukrajine umožní zákaz pôsobenia pravoslávnej cirkvi spojenej s Ruskom. Podľa OSN totiž tento zákon vyvoláva vážne obavy týkajúce sa slobody náboženského vyznania.
Vážne obavy
Podľa OSN však daný zákon "vyvoláva vážne obavy, pokiaľ ide o súlad s medzinárodným zákonom o ľudských právach, najmä so slobodou náboženského vyznania", informuje agentúra AFP.
Znepokojenie v súvislosti so zákonom prijatým na Ukrajine vyjadril nedávno aj pápež František. "Nesiahajte na cirkvi," povedal pápež po nedeľnej modlitbe Anjel Pána. "Človek sa nedopúšťa ničoho zlého tým, že sa modlí," uviedol a dodal, že žiadna kresťanská cirkev by nemala byť priamo či nepriamo zakázaná.
Po tom, ako Rusko vo februári 2022 rozpútalo vojnu voči Ukrajine, inváziu podporil aj patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill, považovaný za verného spojenca ruského prezidenta Vladimira Putina.
Vzťahy s Moskvou
UPC patriaca pod moskovský patriarchát vyhlásila po vpáde ruskej armády na Ukrajinu nezávislosť od ruskej pravoslávnej cirkvi, ale formálne sa nevyhlásila za autokefálnu.
Ukrajinské úrady sa však domnievajú, že UPC vzťahy s Moskvou de facto neprerušila a časť duchovných sa k Moskve hlási naďalej. Ukrajina sa však takýchto duchovných snaží odhaľovať - dôkazom je aj asi 70 trestných konaní začatých proti duchovným podozrivým z podpory Ruska a vojny na Ukrajine.
Bodom zlomu v cirkevných vzťahoch medzi Moskvou a Kyjevom boli aj udalosti z marca 2023, keď ukrajinské úrady vypovedali s UPC zmluvu o prenájme pozemkov a budov Kyjevsko-pečerskej lavry a požadovali vysťahovanie jej obyvateľov.
Na Ukrajine pôsobí aj autokefálna pravoslávna cirkev Ukrajiny, ktorá vznikla na konci roka 2018. Vláda v Kyjeve podporuje PCU, ktorá vznikla s pomocou a za podpory konštantínopolského ekumenického patriarchu Bartolomeja I. Ruská pravoslávna cirkev to neuznala a PCU považuje za schizmatickú.