Členovia NATO by sa nemali nechať odstrašiť od poskytovania ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine vyhrážkami použitím jadrových zbraní zo strany ruského prezidenta Vladimira Putina, povedal v pondelok odchádzajúci generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg, píše agentúra Reuters.
Stoltenberg reagoval na ruského prezidenta, ktorý v stredu predstavil návrhy novej jadrovej doktríny, ktoré by Moskve umožnili použiť jadrové zbrane aj v reakcii na rozsiahly letecký útok s účasťou alebo podporou štátu, ktorý vlastní jadrové zbrane.
Ukrajina už dlho nalieha na Západ, aby jej povolil používať zbrane pri útokoch na ciele hlboko v Rusku. Šéf Kremľa však varoval, že v takom prípade by to Moskva považovala za vstup krajín NATO do vojny s Ruskom.
"Zakaždým, keď sme posilňovali našu podporu novými typmi zbraní, tankami, strelami s dlhým doletom alebo stíhačkami F-16, Rusi sa nám v tom snažili zabrániť," uviedol Stoltenberg. "Neuspeli a ani tento posledný príklad by nemal zabrániť spojencom NATO v podpore Ukrajiny," dodal generálny tajomník NATO, ktorý v utorok po desiatich rokoch skončí v tejto funkcii.
Stoltenberg zdôraznil, že najväčším rizikom pre NATO by bolo víťazstvo Putina na Ukrajine. Akékoľvek vyjednané ukončenie vojny bude podľa šéfa NATO musieť zahŕňať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu od západných mocností, predovšetkým od USA.
Odchádzajúci šéf NATO dodal, že si nemyslí, že je možné zmeniť Putinov názor týkajúci sa Ukrajiny, avšak je možné "zmeniť jeho kalkuláciu tým, že ukážeme, že náklady na pokračovanie vojny sú také vysoké, že je pre neho lepšie sadnúť si a akceptovať Ukrajinu ako suverénny nezávislý štát".