Keď dostala rodina sedemnásťročného Palestínčana Mohammeda Shubeira na začiatku marca pokyn na evakuáciu, rozhodla sa zostať vo svojom malom byte na štvrtom poschodí domu v meste Chán Júnis.

Nikto z nich nemal priepustku, ktorá by im zabezpečila bezpečný priechod cez izraelské bezpečnostné stanovište na juhu Pásma Gazy. Netrvalo dlho a začali ľutovať, do mesta vtrhla armáda. Pri bombardovaní zomrel Mohammedov otec, potom do budovy vtrhli vojaci, ktorí postrelili jeho sestru.

Mohammeda oddelili od zvyšku rodiny a na desať dní sa stal nedobrovoľným nástrojom v rukách izraelských vojakov. Tí ho vysielali ako predvoj pri prehľadávaní zničených budov, Palestínčanov na každom kroku sledoval malý dron. Musel tiež prehľadávať telá padlých teroristov z radov Hamasu, vojaci sa totiž báli, že na sebe majú výbušné zariadenia.

V jednom zničenom dome si ihneď po vstupe všimol výbušniny, napriek tomu musel pokračovať v prieskume. „Nič horšieho som v živote nezažil,“ spomína. Pri ďalšom prieskume objavil telo, vedľa ktorého ležala zbraň. Musel ju vyhodiť z okna, kde ju zaistili vojaci.

Pár dní predtým, ako ho prepustili, ho vojaci navliekli do izraelskej uniformy s jasnou úlohou: chodiť pred ozbroj...