Predseda Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) a súčasný kancelár Karl Nehammer, ktorý dostal poverenie zostaviť novú vládu, v utorok večer uviedol, že hypotetická tesná vládna väčšina jedného poslanca so sociálnymi demokratmi (SPÖ) by nebola dostatočne stabilná a potrebné by bolo do koalície prizvať tretieho partnera, píše agentúra Reuters.
"Na zabezpečenie stabilnej parlamentnej väčšiny bude potrebný tretí partner," vyhlásil Nehammer a dodal, že chce, aby sa jeho vláda usilovala o presadenie viacerých reforiem.
Rakúsky prezident Alexander van der Bellen poveril Nehammera zostavením vlády napriek tomu, že jeho ľudovci skončili až druhí za krajne pravicovou Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ). Okrem troch spomenutých strán sa do rakúskej Národnej rady dostali ešte dve strany – Nehammerov doterajší koaličný partner Zelení a liberálna strana NEOS. Pravdepodobnejšie však je, že súčasný kancelár začne rokovania s liberálmi.
V Rakúsku od získania nezávislosti po druhej svetovej vojne trojkoalícia ešte nikdy nevládla. Reuters pripomína, že ÖVP a SPÖ budú musieť prekonať veľké ideologické rozdiely, a to najmä v oblasti zvyšovania daní z majetku a dedičstva, čo je jedným z najdôležitejších bodov programu SPÖ.
"Dnes neviem povedať, či tieto rokovania povedú k vytvoreniu vlády. Môžem vám však sľúbiť, že budem konať v záujme stability a spoľahlivosti a s pocitom zodpovednosti za našu krajinu," vyhlásil Nehammer.
Líder víťazného FPÖ Herbert Kickl na poverenie Nehammera zostavením vlády reagoval, že toto rozhodnutie je "fackou do tváre" mnohým voličom. Vyhlásil, že by bolo nedemokratické, keby jeho strana nevládla, a varoval pred vytvorením "koalície porazených". Deklaroval však, že jeho strana ešte nepovedala posledné slovo a počká si na výsledky rokovaní. Ozrejmil, že FPÖ je aj naďalej otvorená spolupráci.
V septembrových parlamentných voľbách zvíťazila prvýkrát od svojho vzniku v roku 1956 strana FPÖ. Od voličov dostala 29 percent hlasov. Na druhom mieste skončila ÖVP (26 percent), sociálni demokrati (SPÖ) zaznamenali s 21 percentami svoj vôbec najhorší volebný výsledok v histórii. Liberáli z NEOS získali deväť percent hlasov a Zelení, ktorí doteraz vládli spolu s ľudovcami, skončili na ôsmich percentách.