Predstavitelia a diplomati Európskej únie sa pripravujú na posilnenie sankcií voči Rusku. Súvisí to s predpokladom, že návrat Donalda Trumpa na post amerického prezidenta by mohol oslabiť snahy Západu o izoláciu Moskvy. S odvolaním sa na nemenované zdroje o tom v piatok informovala agentúra Reuters.
Rokovania sa sústreďujú okolo niekoľkých iniciatív s cieľom zabezpečiť, aby sankcie EÚ zostali v platnosti dlhodobejšie a aby sa posilnilo ich presadzovanie aj v prípade, že Washington zmení svoj postoj.
Medzi možné kroky podľa citovaných zdrojov patria doložky na identifikáciu a zastavenie podozrivých zásielok tovaru smerujúcich do Ruska, ako aj širšie obmedzenia prepravy ropy.
Niekoľko členských štátov EÚ tiež pracuje na myšlienke "všeobecnej" doložky, ktorá by sa vzťahovala buď na tovar určený na bojisko alebo na širšie spektrum zakázaných vývozov, uviedli traja diplomati EÚ.
Táto klauzula by umožnila colným úradom zdržať náklad, ak by sa miesto určenia zdalo byť nelogické - napríklad prechod cez Rusko do krajín strednej Ázie.
Diskutuje sa aj o zmene podmienky, že zmrazenie aktív ruskej centrálnej banky musia členské štáty EÚ obnovovať každého pol roka. Podľa Reuters ide o najväčšiu jednotlivú sankciu Západu voči Rusku.
Prípravy na posilnenie sankcií prebiehajú v očakávaní zmeny postoja Spojených štátov v prípade znovuzvolenia Trumpa, ktorý sa 5. novembra v prezidentských voľbách stretne s viceprezidentkou USA Kamalou Harrisovou.
Reuters vysvetľuje, že po akomkoľvek zmiernení zo strany Washingtonu by sa totiž Európa ocitla v náročnej pozícii, pretože pravidlá presadzujú predovšetkým Spojené štáty, ktoré majú rozsiahle právomoci trestať porušovanie sankcií na celom svete.
Brusel sa teraz snaží nájsť vlastné prostriedky na posilnenie presadzovania svojich obmedzení a aj ich sprísnenie voči Rusku.
Trump počas svojej predvolebnej kampane naznačil, že ak sa stane prezidentom USA, prinajmenšom zastaví alebo výrazne spomalí vojenskú pomoc Ukrajine brániacej sa ruskej agresii. Odmietol povedať, či si želá víťazstvo Ukrajiny, no obviňuje jej prezidenta Volodymyra Zelenského, že pomohol konflikt rozpútať.
Americký exprezident svoju administratívu z rokov 2017-2021 často vyzdvihuje za uvalenie sankcií na plynovod Nord Stream 2, ktorý vedie z Ruska do Nemecka. Hoci zatiaľ neobjasnil svoju pozíciu v otázke budúcich sankcií, vyhlasuje, že s Moskvou chce urýchlene uzavrieť mierovú dohodu. Doposiaľ však nepovedal, ako to chce dosiahnuť.