Prvé izraelské útoky podľa komentára denníka Jerusalem Post mierili na zastarané radary, ďalšia vlna potom na systémy protivzdušnej obrany a v treťom rade bola vojenská infraštruktúra, sklady a továrne na zbrane.

Poškodená bola podľa satelitných snímok okrem iného základňa Parčin, kde iránsky režim v minulosti testoval výbušné komponenty pre jadrovú hlavicu.

Isté však od začiatku bolo to, že odpoveď na iránske ostreľovanie Izraela z tohtoročného 1. októbra nebola taká razantná, ako sa pôvodne mnohí obávali. Zasiahnutá bola predovšetkým iránska vojenská infraštruktúra, k poškodeniu ropných terminálov nedošlo. Izraelská vláda za to, že sa v Iráne vyhla ekonomickým cieľom, schytala od opozície kritiku.

Iránske médiá v prvých momentoch označili izraelský útok za neškodný. Prvé signály zneli, že nemajú dôvod reagovať. V jednej chvíli dokonca Teherán tvrdil, že žiadne z cudzích lietadiel nevstúpilo do jeho vzdušného priestoru. Trochu mu to kazil susedný Irak, ktorý sa chce pri OSN sťažovať, že izraelské bojové lietadlá na svojej 2000-kilometrovej ceste k Iránu využili jeho vzdušný priestor. Neskôr Teherán pripúšťal zasiahnutie iba niekoľkých desiatok cieľov.

Netanjahu v izraelskom parlamente varoval pred jadrovými ambíciami Iránu. Mier je v záujme oboch strán, tvrdí