Predstavitelia škandinávskych krajín dnes v Reykjavíku na zasadnutí Severskej rady rokovali o ochrane životného prostredia, o migrácii či kriminalite gangov.
Tento rok sa prvýkrát zišli nielen ako partneri, ale aj ako spojenci v rámci Severoatlantickej aliancie, uviedol na tlačovej konferencii švédsky premiér Ulf Kristersson.
Pred premiérmi vystúpil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý poďakoval za podporu v boji proti ruskej invázii a hovoril o národnej identite či potrebe návratu unesených ukrajinských detí. Popoludní budú všetci spoločne rokovať o tom, ako zvýšiť vojenský a politický tlak na Rusko.
Zelenskyj vyzdvihol dlhú históriu Islandu a jeho parlamentu a čas, ktorý mal tento národ na utváranie vlastnej identity a histórie. Uviedol, že aj Ukrajinci by si zaslúžili čas na budovanie vlastných hodnôt a kultúry bez toho, aby tento proces narúšalo Rusko so svojou vojnou a snahou zničiť Ukrajincov.
"Nesmieme zabúdať na desaťtisíce ukrajinských detí unesených do Ruska," uviedol Zelenskyj s tým, že tieto deti prišli nielen o rok či dva slobody, ale aj o cenný čas strávený s rodinou a blízkymi vo vlasti, o spomienky aj o časť budúcnosti. "Mazanie ich identít Ruskom je genocídou identity," uviedol aj Zelenskyj.
Zasadnutie Severskej rady, teda zástupcov Islandu, Nórska, Švédska, Fínska a Dánska, bude dnes popoludní pokračovať rokovaním o možnostiach ďalšieho tlaku na Rusko.
Škandinávske krajiny si dlho uchovávali neutralitu, ale po začiatku ruského masívneho útoku na Ukrajinu vo februári 2022 Štokholm a Helsinki požiadali a vstup do NATO.
Fínsko pristúpilo do aliancie vlani v apríli, Švédsko tento rok v marci. Nórsko, Island a Dánsko sú členmi od roku 1949.