Jedným z mnohých slov zrodených na bojiskách Donbasu je „flagovtyk“ – ruské označenie pre vojaka, ktorý na dobytej kóte vztýči vlajku svojej krajiny či jednotky, v preklade vlajkonosič.
V posledných týždňoch je na záberoch z dronov vidieť len „vlajkonosičov“ s bielo-modro-červenou trikolórou. Tento utorok dvaja príslušníci 57. gardovej mostostreleckej brigády vztýčili svoj prápor na rozstrieľanom plote na severozápadnom okraji dediny Bohojavlenka ležiacej asi desať kilometrov od Vuhledaru.
V ten istý deň ruská vlajka zaviala nad ruinami dediny Jasnaja Poljana, ktorá leží tiež na vuhledarskom úseku frontu asi o 14 kilometrov ďalej západne. V Katerinovke ju symbolicky zapichli priamo do rozstrieľaného pomníka hrdinom Veľkej vlasteneckej vojny, v Selydove na streche paneláku.
Zrýchlený ruský postup je jedným z dôsledkov dobytia Vuhledaru, ktorý padol na začiatku októbra. Banícke mestečko viac ako dva roky slúžilo ako pevnosť ukrajinskej armády, ktorá z vyvýšenej polohy uprostred prehľadnej stepi držala ruské jednotky na dištanc. Po páde mestečka sa Rusi dali do pohybu a v posledných dňoch v niektorých úsekoch vuhledarského frontu postúpili až o desať kilometrov.
Vyčerpaná ukrajinská armáda sa nemôže spoliehať ani na to, že ich zastaví na nových defenzívnych líniách. „Ukrajinci si rozsiahlejšie pozície zrejme nepripravili, aspoň nie v dostatočnom počte. Situácia im tiež neumožňuje začať rýchlo kopať ďalšie. Ruské tempo postupu a letecké kapacity Ukrajincom neumožnia priblížiť stavebnú techniku blízko k frontu. V oblasti tie...
Zostáva vám 85% na dočítanie.