Nie je tajomstvom, že Rusko ženie do vojny na Ukrajine plejádu trestancov. V špeciálnej väzenskej jednotke známej ako Štorm Z spolu bojujú vrahovia, narkomani či kanibali, ktorí kvôli krátkemu výcviku a bizarným úlohám končia vo vojnovom „mlynčeku na mäso“. Potvrdzuje aj Valerij K., ktorý si v jednotke odpykal svoj trest a vrátil sa späť do vlasti.
„Život sa so mnou nikdy nemaznal a ja som sa nemaznal s ním,“ oznamuje tridsaťtriročný Valerij Alexejevič K. S redaktorom iDNES.cz sa bledý a vychudnutý Rus spojil prostredníctvom videohovoru cez východoeurópsku sociálnu sieť VKontakte.
Priamo z trestaneckej kolónie
Valerij býva v typicky sovietskom panelovom dome zvanom chruščovka so svojimi rodičmi. Väčšinu svojho času trávia na periférii prístavného mesta Vladivostok, ktoré sa nachádza na ruskom Ďalekom východe.
Za svoju rodnú krajinu Valerij síce označuje Bielorusko, ale ešte ako s dieťaťom sa s ním rodičia kvôli práci odsťahovali do Vladivostoku, kde žije prakticky celý doterajší život. Vyučený automechanik sa kvôli svojej závislosti od alkoholu a problémom s disciplínou čoskoro dostal do značných životných problémov.
„Žena ma po narodení detí čoskoro opustila, platil som jej veľa peňazí, ale svoje deti som aj tak nikdy nevidel. Potom ma vyhodili z práce v autoservise,“ vysvetľuje. Podľa neho ho práve nedostatok peňazí prinútil k tomu, aby sa vydal vykradnúť benzínovú pumpu.
Ale lúpež sa mu nevydarila a ešte na mieste ho zatkla polícia. Vo väzení mal podľa svojich slov stráviť päť rokov. Vďaka tomu, že už prebiehala ruská invázia na Ukrajinu, mu verbovači ani nie po roku žalára ponúkli možnosť splatiť svoj zločin bojom v jednotke Štorm Z.
„Bol som v trestaneckej kolónii s názvom 49 Gufsin v Prímorskej oblasti. Stráž tam bola miernejšia ako v iných podobných väzniciach, ale skupiny vplyvných trestancov si tam aj tak robili, čo chceli, a ja som príliš nezapadol. Pravoslávny kňaz, ktorý ku mne občas chodil ako kaplán, mi potvrdil, že bojom spasím svoju dušu,“ hovorí Valerij.
Zároveň priznáva, že potreboval milosť, pretože sa chcel po možnom návrate postarať o svojich rodičov.
"Dlho by som to nevydržal"
„Predtým som o väzenských jednotkách nepočul. Vedel som však, že v kolónii by som to dlho nevydržal, zabil by som sa. Takto som sa napríklad po svojom návrate mohol postarať o mamu s otcom,“ podotýka. Valerijovo narukovanie prišlo až po tom, čo v Rusku skončila žoldnierska v...
Zostáva vám 85% na dočítanie.