V roku 1996 prechádzal amatérsky archeológ Roland Borgwardt bahnistým údolím severonemeckej rieky Tollense a všimol si kosť trčiacu zo strmého brehu. Keď ju uvoľnil z hliny a očistil, zistil, že z hlavice ramenného kĺbu ľudskej ramennej kosti trčí pazúrikový hrot šípu.

Borgwardt ukázal nález profesionálom, ktorí sa rozhodli vykonať na brehoch Tollense orientačný prieskum. A len čo zaryli nástroje do rašeliny, narazili na ďalšie ľudské kosti a lebku rozdrvenú brutálnym úderom. Hneď vedľa našli aj dokonale zachovaný drevený kyj, pripomínajúci baseballovú pálku.

Spočiatku boli vedci presvedčení, že ľudské ostatky vyplavila rieka zo starého pohrebiska. Lenže v roku 2009 začal v tejto lokalite systematický archeologický výskum a postupom času bolo stále jasnejšie, že uprostred severonemeckých močiarov došlo pred 3200 rokmi k desivej bitke, v ktorej sa stretli tisíce po zuby ozbrojených bojovníkov doby bronzovej.

Podľa niektorých odhadov bojovali na brehoch Tollense dve tisícky mužov, podľa iných sa tu stretlo štyritisíc bojovníkov. Po krvavom strete zostali na bojovom poli ležať stovky mŕtvych. Lokalita si tak vyslúžila prídomok „Pomoranská Trója“.

V Spojených štátoch budú opäť voliť prezidenta. Overte si v kvíze, čo viete o tých predchádzajúcich

Bitka „národov“

Bahnisté brehy i dno Tollensa vydávajú svoje tajomstvá postupne a pred vedcami sa skladá obraz dávnej bitky, ktorá mohla byť čo i len epizódou v podstatne rozsiahlejšom vojnovom konflikte. Odborníci zatiaľ preskúmali len malú časť údolia, objavili ale pozostatky najmenej 150 bojovníkov. Tiež tu narazili na zvyšky 120 metrov dlhého mosta, ktorý bol v čase bitky starý päť storočí. Všetko nasvedčuje tomu, že jedna armáda sa pokúšala prekročiť rieku a druhá jej v tom bránila.

Bitku začala „lukostrelecká príprava“, keď vojská zasypali protivníkov mračnom šípov. Ich hroty sa našli vo veľkom množstve na dvoch miestach vzdialených zhruba sto metrov. Ďalšiu početnú kolekciu hrotov archeológovia objavili o kúsok ďalej vedľa kostier, z ktorých mnohé niesli jasné stopy po poranení chrbta. Vedci z toho vyvodili, že títo bojovníci boli zasiahnutí strelami, keď utekali z prehraného boja.

Armády sa však nemohli regrutovať z miestnych obyvateľov, pretože sever Nemecka bol v čase bronzovej osídlený len riedko. A tak sa ponúka otázka, kde sa tu také početné vojská vôbec vzali. Tím vedený Leifom Inselmannom z berlínskej Slobodnej univerzity hľadal odpoveď analýzami hrotov šípov. Najprv vytvorili databázu bezmála 5-tisíc hrotov používaných pred 3200 rokmi v severnej a strednej Európe.

Chlapi alebo padavky: Akí sú dnešní mladí muži?

Zatiaľ čo v severnom Nemecku sa používali hroty z pazúrikov a tiež bronzové hroty jednoduchého, kvapkovitého tvaru, v južnejšie položených oblastiach vzdialených stovky kilometrov od bojiska sa tešili obľube oveľa dômyselnejšie konštruované bronzové hroty, vybiehajúce do strán ostrými výbežkami. Taký šíp prenikal hlboko do tela a uviazol v ňom; pokusy o jeho vytiahnutie ma...