Prečo podľa vás zaostáva teraz Európa ekonomicky za Spojenými štátmi, keď vo svojich knihách kritizujete práve americký model štátu a spoločnosti? Nemala by na tom Európa byť lepšie?

Spojené štáty sú technologicky najdynamickejšou krajinou už viac ako sto rokov, od konca 19. storočia. Myslím, že to tak je, pretože Američania rozvíjajú určitý model ekonomiky, ktorý bol spojený s posúvaním hraníc (myslená určitá podnikavosť a novátorstvo plynúce podľa niektorých pôvodne z posúvania americkej hranice na Divokom západe, pozn. red.) a mobilitou.

Jednou z najkritickejších vecí pritom bolo to, že sa USA stali atraktívnymi pre migrantov z iných krajín, zo zvyšku sveta. Spojené štáty mali identitu, ktorá absorbovala talenty odvšadiaľ. Napríklad Elon Musk, zakladateľ Tesly, je z Južnej Afriky, rodina Steva Jobsa, zakladateľa Apple, pochádza zo Sýrie, Sergej Brin, jeden zo zakladateľov Google, je zase Rus. Američania nemali etnickú identitu ako Angličania alebo Francúzi, vytvorili si identitu okolo ústavy a viery v ústavu a táto identita bola schopná absorbovať ľudí z celého sveta. Po pravde, nemám na to vedecké dôkazy. Samozrejme, môžeme premýšľať aj o ďalších veciach, ktoré robia Spojené štáty tak ekonomicky a technologicky dynamickými, ale toto je podľa mňa ten hlavný faktor.

Takže si myslíte, že problém je v tom, že Európa je pre imigrantov uzavretejšia a menej inkluzívna ako Spojené štáty? Veď migrácia teraz spôsobuje veľké politické problémy ako v Európe, tak aj v USA.

Rozhodne áno. Prispôsobenie sa migrácii je problém a je to problém aj v USA. Ale podiel imigrantov na populácii je v USA úplne iný ako v Európe. Oveľa, oveľa väčší. A je to pre Spojené štáty prínos.

Japonský premiér Išiba gratuloval Trumpovi, chce úzku spoluprácu so Spojenými štátmí

Migrácia aj ďalšie veci rozdeľujú obyvateľov v Spojených štátoch aj v Európe. Je to v niečom podobné 30. rokom minulého storočia? Najmä v USA? Vo svojej knihe Úzky koridor píšete o Nemecku medzi vojnami, o Weimarskej republike a tom, ako sa na jej konci podpísalo rozdelenie spoločnosti a neschopnosť politických strán sa dohodnúť.

Súhlasím, že je tu obrovská polarizácia. Keď hovoríme o úzkom koridore, kde funguje demokracia, tak tu pôsobí efekt Červenej kráľovnej (názov červená kráľovná je prevzatý z knihy Lewisa Carrola Alenka za zrkadlom as čím sa tam Alenka stretla, teda v pokračovaní Alenky v ríši divov, kde Červená kráľovná Alenke ukazuje, že v jej kráľovstve je nutné bežať len preto, aby sa človek udržal na mieste, pozn. red.).

Koncept efektu Červenej kráľovnej je to, že sloboda a demokracia historicky vzniká súťažou medzi štátnymi elitami, štátom a spoločnosťou. Vytvára sa štát, ktorý je efektívny, ale zároveň spútaný spoločnosťou a zodpovedný spoločnosti. Štát a spoločnosť na seba neustále musia reagovať, aby sa nevychýlila rovnováha. Vo Weimarskej republike sa Červená kráľovná vymkla kontrole - a podobná situácia je teraz v USA.

Sme presne tam, kde nás to môže vyhodiť z úzkeho koridoru, v ktorom funguje demokracia. Je to obrovská výzva pre inštitúcie. Donald Trump, ktorý teraz kandiduje, popiera, že prehral posledné voľby, a stále stupňuje svoju rétoriku, pretože si m...