Nemecko si dnes pripomína 35. výročie pádu Berlínskeho múru. Prezident Frank-Walter Steinmeier uctil jej obete na pietnej ceremónii v Pamätníku berlínskeho múru, kde sa konala aj bohoslužba.
Berlínsky primátor Kai Wegner označil v prejave 9. november 1989 za šťastný deň, vyzval na obranu slobody a demokracie a vyjadril želanie, aby sa do spoločnosti vrátili optimizmus a súdržnosť roku 1989.
V bývalom hraničnom pásme v centre Berlína sú vystavené tisíce plagátov, zahrá "kapela slobody" zložená zo stoviek profesionálnych aj amatérskych hudobníkov.
Sloboda nie je samozrejmosť
"Sloboda a demokracia nikdy neboli samozrejmosťou," povedal primátor Wegner na pietnej akcii a dodal, že oba tieto výdobytky teraz čelia útokom zvnútra aj zvonku.
Rodák zo Západného Berlína pred časom zahraničným novinárom povedal, že ako dieťa múr veľmi silno vnímal a ako mladý muž bol 9. novembra pri tom, keď bariéra deliaca západ a východ mesta padla. Hovoril vtedy o neskutočnej eufórii, ktorá zavládla.
Aj dnes v prejave povedal, že si spomína na obrovský optimizmus a súdržnosť, ktoré panovali po páde múru, a vyjadril želanie, aby sa aspoň trochu do spoločnosti vrátili.
Účastníci ceremónie položili okrem iného ruže k pamätníku obetí berlínskeho múru, konala sa aj bohoslužba. Okrem Wegnera a spolkového prezidenta Steinmeiera sa akcie v pamätníku na ulici Bernauer Strassa zúčastnili aj príbuzní obetí berlínskeho múru, niekdajší disidenti z Nemeckej demokratickej republiky (NDR), ale napríklad aj jeden zo zakladateľov poľskej Solidarity Bogdan Borusewicz.
Mnoho rečníkov pritom spomínalo vo svojich prejavoch aj aktuálnu situáciu vo svete, hlavne ruskú agresiu voči Ukrajine. "Hodnoty revolúcie z roku 1989 bránia teraz vojaci na bojiskách na Ukrajine," povedal napríklad riaditeľ Pamätníka berlínskeho múru Axel Klausmeier.
Múr si vyžiadal vyše sto obetí
Berlínsky múr nechal postaviť komunistický režim niekdajšej NDR v roku 1961. Do jej pádu v roku 1989 si vyžiadala podľa Nadácie berlínskeho múru najmenej 140 obetí.
Medzi nimi je 101 ľudí, ktorí sa pokúsili o útek na Západ a zaplatili za to životom, 30 ľudí, ktorí utiecť nechceli, ale napriek tomu boli pri stene zastrelení, alebo zomreli pri nehodách, aj osem pohraničníkov NDR, ktorí zahynuli pri výkone služby.
Ďalších 251 osôb zahynulo pri kontrolách na berlínskych priechodoch alebo tesne za nimi. "Nezapočítaní sú ľudia, ktorí zomreli zo zármutku a zúfalstva kvôli dopadom vzniku múru na ich životy," uvádza nadácia. Podľa nej celkovo na hraniciach medzi NDR a spolkovou republikou zomrelo počas studenej vojny zhruba 650 ľudí.
K pádu múru prispelo množstvo faktorov, vrátane nástupu reformistu Michaila Gorbačova do čela Sovietskeho zväzu, uvoľňovania režimov v Poľsku a Maďarsku, ale aj úpadok východonemeckého režimu a s ním spojenej demonštrácie obyvateľov NDR.
Nemecký historik Ilko-Sascha Kowalczuk agentúre a ďalším zahraničným novinárom tento týždeň povedal, že berlínsky múr nepadol podľa neho reálne 9. novembra, ale o niekoľko dní skôr, a to za podmienok, ktoré nadiktovalo Československo.
Komunistov v Prahe totiž znervózňoval stále väčší počet východných Nemcov, ktorí sa cez neho snažili dostať na Západ, a tlačili tak na NDR, aby situáciu riešila. Vzniklo preto uznesenie o liberalizácii hraničného režimu. Jeho mylná interpretácia na tlačovej konferencii 9. novembra bola rozbuškou udalostí známych teraz ako pád múru.
Pád oslavujú na viacerých miestach
Otvorenie hraníc medzi vtedajšou Spolkovou republikou Nemecko a NDR dnes oslavujú politici aj na iných miestach Nemecka. Napríklad dolnosaský premiér Stephan Weil a ministerský predseda Saska-Anhaltska Reiner Haseloff sa stretli na niekdajšej nemecko-nemeckej hranici na pol cesty medzi Hannovverom a Magdeburgom.
Centrom osláv je však napriek tomu Berlín, ktorý bol počas studenej vojny symbolom rozdelenia sveta. Na štyroch kilometroch niekdajšieho hraničného pásma v nemeckom hlavnom meste je teraz vystavených okolo päť tisíc plagátov.
Niektoré z nich sú kópie pôvodných transparentov z demonštrácií na jeseň 1989 v NDR, väčšinu z nich však vytvorili ľudia všetkých generácií v posledných týždňoch.
Najčastejšie sa na nich objavujú slová sloboda, demokracia a tolerancia. Plagátom s posolstvom mieru a slobody prispel aj kyjevský starosta Vitalij Kličko.
V úseku niekdajšieho berlínskeho múru medzi Hlavnou stanicou, Ríšskym snemom, Brandenburskou bránou, Postupimským námestím a bývalým kontrolným stanovišťom Checkpoint Charlie budú dnes hrať hudobníci z profesionálnych aj amatérskych kapiel.
Zaznejú napríklad piesne Heroes od Davida Bowieho alebo People Have the Power od Patti Smithovej. Berlínska radnica akciu označuje za koncert "najväčšej kapely slobody na svete".