Čína je rozhodne proti filipínskemu zákonu o námorných zónach v spornom Juhočínskom mori, uviedlo v nedeľu ministerstvo zahraničných vecí v Pekingu, informujú agentúry AFP a Reuters.
Filipínsky prezident Ferdinand Marcos v piatok podpísal zákon o námorných zónach vymedzujúci filipínske územie, ako aj zákon umožňujúci stanoviť pevné trasy pre zahraničné lode a lietadlá.
Manila takto reagovala na čínske nároky zahŕňajúce aj oblasti v blízkosti pobrežia Filipín. V Číne však prijatie zákonov vyvolalo ostrý protest a predvolanie si filipínskeho veľvyslanca.
Tieto zákony podľa Pekingu "vážne narúšajú" územnú zvrchovanosť a námorné práva Číny v Juhočínskom mori. Čínske ministerstvo ďalej uviedlo, že komunistická vláda "vymedzila základné línie teritoriálneho mora" priľahlého k ostrovu Chuang-jen, čo je čínsky názov pre plytčinu Scarborough, ktorú Peking považuje za svoje územie.
Táto plytčina má v Juhočínskom mori podľa AFP strategický význam a polohou je najbližšie k Filipínam. Zároveň je však hlavným sporným bodom v otázke zvrchovanosti a práv na rybolov.
Filipínsky zákon o námorných zónach vymedzuje vody, ktoré spadajú do ich územia, ako aj oblasti mimo neho, na ktoré má Manila námorné práva v súlade s Dohovorom OSN o morskom práve. Patria sem aj niektoré vody, ktoré si nárokuje Čína.
Peking si zase nárokuje takmer celé Juhočínske more vrátane častí, ktoré označujú za vlastné Filipíny, Brunej, Malajzia, Taiwan či Vietnam. Predpokladá sa, že úseky vodnej trasy, cez ktoré ročne prechádza tovar v hodnote troch biliónov dolárov, sú bohaté na ložiská ropy a zemného plynu. Významné sú však aj pre rybolov.
Medzinárodný arbitrážny súd už v roku 2016 odmietol nároky Pekingu na takmer celú obchodnú cestu v Juhočínskom mori. Čína sa však nezúčastnila na súdnom pojednávaní a jeho verdikt neakceptuje.