Izrael vo štvrtok poprel obvinenia ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch o tom, že izraelské vojenské jednotky násilne vysídľujú obyvateľov Pásma Gazy. Konanie izraelskej armády podľa Human Rights Watch predstavuje zločiny proti ľudskosti a v niektorých prípadoch aj etnické čistky. Obvinenia voči Izraelu kritizovali aj Spojené štáty. Správa pochádza z agentúr AFP a Reuters.
"Rétorika Human Rights Watch ohľadom izraelského postupu v Pásme Gazy je opakovane nepravdivá a odtrhnutá od reality," napísal na sociálnej sieti X hovorca izraelského ministra zahraničných vecí Oren Marmorštajn.
Úmyselné vysídľovanie
Organizácia Human Rights Watch vo svojej 172-stranovej správe zverejnenej vo štvrtok uviedla, že "nútené vysídľovanie je úmyselné a je súčasťou izraelskej štátnej politiky, a preto predstavuje zločin proti ľudskosti".
Marmorštajn však tvrdí, že Izrael sa usiluje výlučne o likvidáciu militantov z Hamasu, a nie obyvateľov palestínskej enklávy. Militantov zároveň obvinil z toho, že využívajú civilistov ako ľudské štíty a svoju "teroristickú" infraštruktúru umiestňujú do obytných oblastí.
"Izrael vníma každé civilné škody ako tragédiu, zatiaľ čo Hamas považuje všetky civilné škody za stratégiu. Izrael bude naďalej konať v súlade s právom ozbrojeného konfliktu," vyhlásil hovorca.
Protizákonné konanie
Právo ozbrojeného konfliktu zakazuje násilné vysídlenie civilného obyvateľstva z okupovaného územia, pokiaľ to nie je nevyhnutné pre bezpečnosť civilistov alebo z vojenských dôvodov, konštatuje Reuters.
Z údajov OSN vyplýva, že v októbri 2024 bolo v dôsledku rok trvajúceho konfliktu v Pásme Gazy vysídlených 1,9 milióna Palestínčanov. Pred vojnou žilo na tomto území približne 2,4 milióna ľudí.
Zástupca hovorcu ministerstva zahraničných vecí USA Vedant Patel uviedol, že Spojené štáty nesúhlasia s obvinením HRW ani so zisteniami výboru OSN, podľa ktorého izraelské vojnové metódy zodpovedajú "genocíde".
Nútené vysídlenie Palestínčanov by bolo podľa Patela pre USA červenou čiarou a nezlučiteľné so zásadami, ktoré na začiatku vojny stanovil minister zahraničných vecí Antony Blinken a ďalší spojenci.