Ukrajinskí vládni predstavitelia, ktorí po mesiace vyhlasovali, že by v rámci mierového vyrovnania nikdy nepripustili, že by sa vzdali akéhokoľvek územia okupovaného Ruskom, teraz menia názor. Vzhľadom na to, že novozvolený americký prezident Donald Trump presadzuje, aby sa rýchlo vyjednávalo a tým aj čo najskôr ukončil konflikt, kladú hlavný dôraz na bezpečnostné záruky po stanovení potenciálnej demarkačnej línie, píše denník The New York Times.
Trump podľa Zelenského ukončí vojnu skôr
Ukrajinské sily naďalej strácajú pozície na východe. Dvaja vysoko postavení ukrajinskí činitelia aj preto pripúšťajú, že ochrana záujmov ich krajiny pri potenciálnych rokovaniach bude menej závisieť od obnovy medzinárodne uznávaných hraníc. Náhradná hraničná čiara bude pravdepodobne vychádzať zo situácie na bojisku. A na zárukách na dodržiavanie prímeria.
Kyjev chce záruky
Šéf výboru pre obranu a spravodajstvo ukrajinského parlamentu Roman Kostenko zdôrazňuje: „Vyjednávanie musí byť založené na zárukách. Pre Ukrajinu nie je nič dôležitejšie.“
Iný vysoký ukrajinský činiteľ, ktorý nechcel byť menovaný kvôli citlivej povahe témy, dodal: „Územná otázka je extrémne dôležitá, ale zostáva druhoradá. Primárnym problémom sú bezpečnostné záruky.“
Medzinárodne uznávané rusko-ukrajinské hranice sú z roku 1991. Od roku 2014, keď Rusko ulúpilo Krym a obsadilo časť Donbasu, a invázie v roku 2022 prevzala Moskva kontrolu nad približne 20 percentami ukrajinského územia.
Podľa The New York Times sa zdá, že nový prístup z ukrajinskej strany vytvára základy pre potenciálnu dohodu, ktorá by mohla ponechať Rusku kontrolu nad časťou ukrajinského územia, aj keď iba dočasne alebo de facto.
Okupované územia
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v októbri pri rokovaní o prímerí poznamenal, že každý chápe, že bez ohľadu na cestu, ktorou sa Kyjev vydá, nikto oficiálne neuzná odtrhnutie okupovaných území.
„Z našej strany musíme urobiť všetko pre to, aby sa táto vojna budúci rok skončila, aby sa skončila diplomatickou cestou,“ povedal Zelenskyj naposledy v sobotu v rozhovore pre verejnoprávnu stanicu Ukrajinské rádio. Zároveň eufemisticky pripustil, že situácia na bojisku je komplikovaná.
Ukrajina v opotrebovávacej vojne ťahá s Ruskom za kratší koniec – keďže ide o ňu samotnú. Opiera sa o vrtkavú západnú pomoc, z ktorej dorazil stále len zlomok toho, čo bolo sľúbené. A s Trumpom v Bielom dome zrejme môže čakať, že sa tá americká môže začať zmenšovať.
Aj Rusko je materiálne aj ľudsky v kritickej situácii, má stále väčšie rezervy. Každý rok mu dospejú potenciálne stovky tisíc nových vojakov. A stále viac využíva obrovský arzenál, ktorý si vybudoval nový spojenec Moskvy – KĽDR.