Ukrajina prvýkrát použila americké rakety ATACMS na útok na arzenál v hĺbke Ruska, uviedli v utorok dve ukrajinské médiá. Portály Censor.net a RBK-Ukrajina sa pritom odvolávajú na svoje zdroje.
Ukrajina zaútočila na Rusko pomocou ATACMS: Čo to znamená pre vojnu?
Predtým ukrajinský generálny štáb informoval o úspešnom útoku na muničný sklad pri meste Karačev v Brjanskej oblasti na západe Ruska bez toho, aby upresnil, akými prostriedkami bol arzenál zasiahnutý.
„Skutočne, prvýkrát (ukrajinskí vojaci) použili ATACMS na úder na ruskom území. Útok bol vedený na objekt v Brjanskej oblasti, ktorý bol úspešne zasiahnutý,“ citoval RBK-Ukrajina svoj anonymný zdroj z ukrajinskej armády.
Portál dodal, že Karačev leží neďaleko Brjanska, asi 130 kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Na sociálnych sieťach sa objavili zábery výbuchov.
Útok na muničný sklad
Muničný sklad, označený ako 67. arzenál hlavnej správy delostrelectva a raketových vojsk ruského ministerstva obrany, podľa ukrajinských zdrojov obsahoval delostreleckú muníciu, a to aj tú severokórejskej výroby, riadené letecké bomby a rakety ako pre protivzdušnú obranu, tak aj pre raketomety. Na sklad už na začiatku októbra zaútočili ukrajinské drony.
O prvom útoku raketami americkej výroby na cieľ v Rusku informoval s odvolaním sa na nemenované zdroje aj šéfredaktor Censor.net Jurij Butusov, podľa ktorého Ukrajina využila súhlas amerického prezidenta Joea Bidena.
„Ruský diktátor Vladimír Putin sa už predtým vyhrážal útokom proti silám NATO, pokiaľ Ukrajina začne útočiť zbraňami ďalekého doletu na územie Ruskej federácie. Dnes bola porušená ďalšia ‚hnedá línia‘ Kremľa,“ napísal Butusov na sociálnej sieti v ironickej narážke na „neprekročiteľnú medzu“ vytýčenú Moskvou.
„Teraz bude celý svet sledovať, či sa Putin odváži k nejakej akcii. Začatie diaľkových úderov na Ruskú federáciu nepovedie k rýchlemu obratu vo vojne, ale spôsobí značné straty v tylových zariadeniach ruskej armády, skomplikuje presuny a logistiku ruskej armády v pohraničných oblastiach, donúti ešte viac roztiahnuť prostriedky protivzdušnej obrany a nepriateľ sa ocitne na muške aj stovky kilometrov v Rusku,“ usúdil.
RBK-Ukrajina poznamenal, že predtým niekoľko západných médií informovalo, že americký prezident Biden súhlasil s obmedzeným použitím rakiet ATACMS, ktoré majú dolet až 300 kilometrov, k útokom na ciele na ruskom území. Predpokladalo sa však, že toto povolenie sa týka len útokov v ruskej Kurskej oblasti, kam prenikli ukrajinské jednotky, ktoré teraz čelia okrem iného severokórejským vojakom nasadeným do vojny proti Ukrajine. Washington informácie o možnom využití amerických rakiet oficiálne nepotvrdil.
Putin potvrdil novú jadrovú doktrínu
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok medzitým svojím výnosom potvrdil novú ruskú doktrínu jadrového odstrašovania, rozširujúcu zoznam možností, kedy Moskva môže použiť jadrové zbrane.
Cieľom novej doktríny je podľa Kremľa dať potenciálnym nepriateľom varovanie, že ich nevyhnutne postihne odplata práve v prípade, ak by na Rusko či jeho spojencov zaútočili, poznamenala agentúra Reuters. Podpísanie doktríny odráža Putinovu pripravenosť hroziť použitím jadrového arzenálu krajiny, aby donútil Západ ustúpiť, zatiaľ čo Moskva tlačí na Ukrajinu pomaly postupujúcou ofenzívou ruských vojsk, dodala.
Ruský vodca na konci septembra varoval, že podľa novej doktríny by Moskva mohla použiť jadrové zbrane v prípade "rozsiahleho napadnutia" konvenčnými zbraňami zo strany nejadrovej krajiny podporovanej jadrovou mocnosťou, čo by Rusko považovalo za spoločný útok. Agentúry si Putinove slová vyložili ako varovanie Spojeným štátom a ďalším západným spojencom Kyjeva.
Obnovená jadrová doktrína umožňuje jadrovú odvetu v prípade použitia západných konvenčných rakiet Ukrajinou proti Rusku, vyhlásil Putinov hovorca Dmitrij Peskov. „Rusko vyhradzuje právo použiť jadrové zbrane v prípade agresie s použitím konvenčných zbraní proti nemu a (alebo) Bielorusku ako členovi zväzového súštátu v prípade kritického ohrozenia ich zvrchovanosti a (alebo) územnej celistvosti,“ povedal Peskov podľa agentúry TASS.
Odstrašenie nepriateľov
Okrem odpálenia balistických rakiet proti Rusku spomína Putinov dekrét ako podmienku pre použitie jadrových zbraní aj „poskytnutie územia a zdrojov k agresii proti Rusku“, napísala AFP.
Putin ohlásil upresnenie ruskej jadrovej doktríny, ktorá bola naposledy upravená v roku 2020, koncom septembra. Prezident chcel rozšíriť zoznam situácií, za ktorých by Rusko mohlo použiť jadrové zbrane. Vysvetlil to nevyhnutnosťou prihliadať na zmeny súčasnej vojenskej a politickej situácie. Kremeľ tento krok označil za „signál“ vyslaný „nie priateľským“ krajinám, pripomenul denník Kommersant.
Doktrína stanovuje, že jadrové zbrane predstavujú krajný prostriedok obrany suverenity Ruska. Ale rozširuje zoznam hrozieb, na neutralizáciu ktorých možno jadrové zbrane použiť. Okrem agresie zo strany ľubovoľného nejadrového štátu s účasťou či podporou jadrovej mocnosti je jadrová odplata prípustná aj pri kritickom ohrození zvrchovanosti Ruska konvenčnými zbraňami alebo pri útoku na Bielorusko ako účastníka zväzového súštátu, napísal Kommersant.
Predchádzajúca verzia jadrovej doktríny počítala s jadrovou odplatou v prípade odštartovanie balistických rakiet na Rusko a (alebo) jeho spojencov, avšak žiadny spojenec nebol konkrétne menovaný, uviedol denník.
Ruské jadrové zbrane možno tiež použiť v prípade použitia jadrových zbraní či iných druhov zbraní hromadného ničenia na území Ruska alebo jeho spojencov a tiež proti ruským vojenským jednotkám a ruským objektom v zahraničí, v prípade hodnoverných informácií o masovom štarte prostriedkov vzdušného a vesmírneho napadnutia, vrátane strategických bombardérov, taktického letectva, striel s plochou dráhou letu, dronov či nadzvukových zbraní.
Nová doktrína tiež prvýkrát definuje "potenciálneho nepriateľa" ako jednotlivé štáty aj vojenské koalície, pokladajúce Rusko za potenciálneho nepriateľa a disponujúce jadrovými či inými zbraňami hromadného ničenia či značným vojenským potenciálom, dodal Kommersant.