Už krátko po júlových parlamentných voľbách bolo zrejmé, že Francúzsko nečakajú pekné časy. Politická smotánka však akoby problémy prehliadala. Macron sa so svojimi vernými radoval z blížiacej sa olympiády a neutešenú situáciu na politickej scéne neriešil. Pomyselný prostredník ukázal víťaznej ľavici aj silnému Národnému združeniu Marine Le Penovej.

V septembri do premiérskeho postu dosadil Michela Barniera, suchého kormidelníka brexitu, ktorý mal Francúzsko vyviesť z krízy. Išlo však skôr o predhodenie potravy pre paralyzovaný parlament. Prešedivený republikán odolával tri mesiace, krajinu chcel vyliečiť z hroziaceho ekonomického kolapsu, drsným návrhom rozpočtu sa však odsúdil na politickú smrť, Le Penová žiadala ústupky, ktoré neprišli.

Barnier si už môže baliť kufre, vo štvrtok dopoludnia viac ako hodinu rokoval s Macronom, ktorému odovzdal demisiu vlády. Po hlasovaní, v ktorom jeho vládu zhodilo 331 z 577 členov Národného zhromaždenia, si neodpustil porazenecký povzdych a popichnutie svojho potenciálneho nástupcu.