Povstalecké islamistické hnutie Haját Tahrír aš-Šám hlási ovládnutie dôležitého sýrskeho mesta Homs. Tisíce tamojších obyvateľov oslavujú v uliciach, ľudia volajú po páde režimu autokratického prezidenta Bašára Asada, napísala agentúra Reuters.
Hnutie HTS označilo dobytie Homsu za historické, uviedla AFP. Veliteľ rebelov Hasan Ghánpovedal, že mesto je plne oslobodené od Asadovej nadvlády.
Zhruba 1,4-miliónové mesto je dôležitou dopravnou križovatkou a jeho dobytím majú povstalci na dosah rozdelenie územia pod kontrolou vládnych vojsk na pobrežnú časť Sýrie a oblasť okolo metropoly Damasku. K metropole teraz povstalci postupujú tiež od juhu.
Obrana vládneho vojska sa počas niekoľkých dní na rade miest krajiny prakticky rozpadla. Vládne sily sa podľa agentúry AFP dnes začali sťahovať aj z miest vzdialených len zhruba desať kilometrov juhozápadne od metropoly Damasku. Exilová Sýrska organizácia pre ľudské práva tvrdí, že povstalci začínajú hlavné mesto obkľučovať.
Asad hľadá podporu
Sýrsky prezident Bašár Asad sa údajne pomocou sprostredkovania zo strany Spojených arabských emirátov pokúsil spojiť s predstaviteľmi USA.
Spojeným štátom pravdepodobne ponúkol ukončenie spolupráce s Iránom a ním podporovaným libanonským hnutím Hizballáh, výmenou za vyvinutie iniciatívy zo strany Západu na zastavenie bojov v Sýrii. V sobotu to uviedla agentúra Bloomberg, ktorá sa odvoláva na zdroje oboznámené so situáciou.
Bloomberg uvádza, že sýrsky prezident sa neúspešne pokúsil spojiť aj so zvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom. Podľa zdrojov sa Asad v obkľúčení povstaleckých síl smerujúcich na Damask pokúša uzavrieť dohodu, ktorá by jeho režimu umožnila udržať zostávajúce územie pod kontrolou jeho armády, alebo by mu v prípade potreby zaručila bezpečný odchod do exilu.
Podľa ďalších zdrojov Bloombergu vyslal Asad ešte v pondelok patriarchu Sýrskej ortodoxnej cirkvi Ignáca Aframa II. na stretnutie s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktorému doručil odkaz o existenčnej hrozbe pre kresťanské obyvateľstvo Sýrie v prípade víťazstva džihádistických povstalcov. Zámerom bolo, aby Orbán, spojenec Trumpa, o tejto hrozbe informoval novozvoleného amerického prezidenta.
V priebehu soboty nebolo zrejmé, kde presne sa sýrsky prezident nachádza. Zdroj televízie CNN uviedol, že Asad nie je v Damasku. Tvrdenie, že Asad ušiel z krajiny však odmietla prezidentova kancelária a predstavitelia Iránu. Podľa dvoch zdrojov Asad nariadil väčšine zostávajúcich príslušníkov sýrskej armády, aby sa stiahli z aktuálnych pozícii a prišli brániť Damask.
Nepreniknuteľný kordón
"Režimné sily sa stiahli z lokalít desať kilometrov juhozápadne od Damasku, ktoré sú teraz pod kontrolou miestnych bojovníkov," uviedla SOHR, ktorá je o dianí v Sýrii obvykle dobre informovaná.
Sýrsky minister vnútra Muhammad Chálid Rahmún podľa agentúry AFP uviedol, že vojenské a bezpečnostné sily vytvorili okolo Damasku "nepreniknuteľný" kordón. Sýrska armáda súčasne oznámila, že posilňuje svoje nasadenie v okolí Damasku.
Šéf Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva Rami Abdel Rahman vyhlásil, že pád sýrskeho hlavného mesta Damask do rúk povstaleckých síl a kolaps režimu prezidenta Bašára Asada je iba otázkou času. V sobotu to uviedol v rozhovore pre nemeckú agentúru DPA.
Pád Asadovho režimu očakávajú aj Spojené štáty. Päť predstaviteľov administratívy prezidenta Joea Bidena pre CNN uviedlo, že kolaps režimu je možné očakávať do niekoľkých dní.
"Prevláda názor, že tento scenár je čoraz pravdepodobnejší," vyhlásil jeden z vysokopostavených predstaviteľov USA. "Pravdepodobne do budúceho víkendu Asadov režim stratí akúkoľvek moc. Jediná vec, ktorá by mohla oddialiť víťazstvo povstalcov by bol dobre organizovaný prevrat a reorganizácia. Asadovi ľudia však odviedli dobrú prácu, aby potlačili všetkých potenciálnych konkurentov," uviedol ďalší zdroj.
Jeden z obyvateľov Damasku stanicu CNN opísal, že mesto je v stave paniky. Niektoré cesty sú podľa neho zablokované a časť obchodov blízko centra uzavretá, komunikačné linky však s občasnými výpadkami naďalej fungujú. Prítomnosť armády sa v hlavnom meste „výrazne znížila“ a mnoho vojakov sa podľa neho „prezlieka z uniforiem do civilného oblečenia“.
„Naše sily pôsobiace v Dará a Suvajde sa presúvajú, preskupujú a vytvárajú bezpečnostný perimeter po tom, čo teroristické živly zaútočili na izolované kontrolné stanovištia,“ citovala AFP už predtým sýrsku armádu. Severná hranica týchto provincií sa nachádza len niekoľko desiatok kilometrov južne od Damasku.
Podľa SOHR sú obe provincie už prakticky celé pod kontrolou miestnych opozičných síl, ku ktorým patria aj milície menšinových drúzov. V Suvajde podľa agentúry Reuters milície ovládli väčšinu armádnych stanovíšť pozdĺž hranice s Jordánskom. Veľa vládnych vojakov vraj dezertovalo.
Zo severozápadu dvadsaťštyrimiliónovej krajiny sa zase k Damasku približujú povstalci pod vedením islamistov, ktorí s vládnymi silami zvádzajú boje o kľúčové mesto Homs v centrálnej časti západnej Sýrie. Podľa DPA sa im tu však zatiaľ nepodarilo postúpiť, zrejme aj preto, že vládne sily boli výrazne posilnené. Rebeli navyše možno nemajú dostatok bojovníkov či vojenského materiálu. AFP uviedla, že pri útokoch vládnych a spojeneckých ruských síl pri Homse zomrelo sedem civilistov.
Obavy o bezpečnosť v regióne
Jordánske ministerstvo vnútra už vydalo vyhlásenie, v ktorom informuje o uzavretí hraníc so Sýriou kvôli bezpečnostnej hrozbe a vyzvalo svojich občanov, aby opustili krajinu zmietanú občianskou vojnou. Izrael uviedol, že kvôli bezpečnosti pošle vojakov na ním okupované Golanské výšiny, kde sa povstalci zmocnili mesta Kunajtra.
Arabské štáty vrátane Spojených arabských emirátov a Kataru vyjadrili obavy ohľadom bezpečnostnej situácie v regióne v prípade kolapsu režimu Bašára Asada. Podľa nich by takýto scenár mohol viesť k širšej destabilizácii v regióne. Asad podľa informácií denníka Wall Street Journal tlačí na Turecko, aby intervenovalo proti rebelom. Sýrski predstavitelia podľa denníka tvrdia, že jej žiadostiam doteraz nebolo vyhovené.
Do bojov v Sýrii sa navyše zapojili proturecké oddiely zvané Sýrska národná armáda na strane povstalcov. Podľa analytikov by sa tak skoro určite nestalo bez priameho súhlasu tureckého prezidenta Recepa Tayyip Erdogana. Ten na Asada údajne tlačil už dlhší čas, aby našiel so vzbúrencami diplomatické východisko. Podľa Erdogana by nedošlo k terajšiemu stavu, keby Asad využil jeho rady.
Povstalci v Sýrii pravdepodobne ovládajú už aj väčšinu východu krajiny. Kurdami vedené milície vyhlásili, že získali mesto Dajr az-Zaur, ktoré bolo považované za jedno z hlavných vládnych miest nachádzajúcich sa v srdci púšte.
Irán sťahuje predstaviteľov
Ďalší problém pre režim Bašara Asada predstavuje aj fakt, že Irán začal v piatok z krajiny sťahovať svojich predstaviteľov, a to aj napriek pondelňajšej návšteve iránskeho ministra zahraničných vecí, ktorý vyjadril Asadovi plnú podporu. Podľa denníka The New York Times sú medzi evakuovanými aj vojenskí velitelia zahraničnej obdoby revolučných gárd.Práve Irán je považovaný za jedného z najsilnejších spojencov sýrskeho diktátora, keď ho podporoval po dobu 13 rokov. Denník si všíma aj absencie podpory ďalších predchádzajúcich spojencov Asada. Rusko nemá dosť kapacít, aby okrem Ukrajiny bojovalo ešte v Sýrii.
Ruské letectvo síce útočilo na dôležitý most, aby prekazilo postup povstalcov, výraznejší vplyv však takéto útoky pravdepodobne mať nebudú. Hizballáh ako ďalší možný spojenec je momentálne príliš zamestnaný Izraelom. Zdroj jemu blízky v sobotu však uviedol, že hnutie do Sýrie vyslalo 2000 bojovníkov.
Ruskí a iránski predstavitelia by sa podľa BBC mali však stretnúť so svojimi tureckými náprotivkami, aby prediskutovali možnosti reakcií na občiansku vojnu.
Po niekoľkých rokoch prakticky zamrznutého sýrskeho konfliktu zahájili minulú stredu povstalci pod vedením islamistického zoskupenia Haját Tahrír aš-Šám úspešnú ofenzívu proti režimu prezidenta Bašára Asada. Dobyli druhé najväčšie mesto Aleppo na severozápade krajiny a krátko nato aj ďalšie veľké mesto Hamá.
Podľa piatkových údajov SOHR v bojoch zomrelo 826 ľudí, z ktorých 111 boli civilisti. OSN uviedla, že kvôli bojom opustilo svoje domovy najmenej 370-tisíc ľudí, z toho 100-tisíc viac ako raz.