Libanonský Hizballáh považuje aktuálne dianie v Sýrii za závažnú a nebezpečnú premenu, uviedol dnes vysokopostavený predstaviteľ tohto militantného hnutia v prvej reakcii na prekvapivo rýchle zvrhnutie režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada v posledných dňoch.
Palestínske teroristické hnutie Hamas medzitým podľa Reuters zablahoželalo sýrskemu ľudu k "naplneniu jeho túžby po slobode a spravodlivosti".
Nová transformácia
"To, čo sa deje v Sýrii, je významná, nebezpečná a nová transformácia, a ako a prečo sa tak stalo, bude potrebné vyhodnotiť a to sa nerobí pri rečníckych pultoch," uviedol vo vyhlásení poslanec Hizballáhu Hasan Fadlalláh.
Hizballáh hral - spolu s Ruskom a Iránom - počas bezmála 14 rokov sýrskej občianskej vojny významnú úlohu v podpore režimu, ktorý v Sýrii panoval posledných viac ako päť desiatok rokov. V uplynulom roku a najmä posledných dvoch mesiacoch však musel Hizballáh svojich bojovníkov stiahnuť späť do Libanonu kvôli intenzívnej vojne s Izraelom, čo značne oslabilo sýrske vládne línie.
Asadov pád pripravil Hizballáh o životne dôležitého spojenca na libanonskej východnej hranici. Sýria pod Asadovým vedením totiž dlho slúžila Iránu ako dôležitý kanál pre dodávky zbraní šiitskému Hizballáhu.
Asadov režim cez víkend po bleskovej 11-dňovej ofenzíve zmietli povstalecké ozbrojené skupiny pod vedením radikálneho sunnitského zoskupenia Haját Tahrír aš-Šám, ktoré pôvodne malo väzby na sýrsku odnož globálnej teroristickej siete Al-Káida. Jeho vodca Abú Muhammad Džúlání však v posledných dňoch ubezpečuje náboženské menšiny, že jeho cieľom je mierumilovné spolunažívanie všetkých.
Zvrhnutie Asada
Palestínsky Hamas, ktorý bojuje už 14 mesiacov s Izraelom vo vojne v Pásme Gazy, naopak Sýrčanom v prvej verejnej reakcii na zvrhnutie Asada zablahoželal.
"Stojíme pevne na strane veľkého sýrskeho ľudu a rešpektujeme jeho vôľu, nezávislosť a politickú voľbu," uviedlo toto radikálne islamistické hnutie vo vyhlásení. Vyjadrilo tiež nádej, že Sýria bude aj v ére po Asadovi pokračovať vo "svojej historickej a kľúčovej úlohe pri podpore palestínskeho ľudu". Vo veľmi podobnom duchu sa vyjadrilo aj hnutie Palestínsky islamský džihád, spojenec Hamasu v Pásme Gazy.
Hamas verejne podporil pôvodne pouličné protesty proti Asadovej vláde v roku 2011. Rok nato sa od Asada dištancoval a opustil svoje sídlo v Damasku, čo nahnevalo Irán, ktorý je spojencom Asada aj Hamasu.
Ideologické korene Hamasu však vychádzajú zo sunnitského islamistického hnutia Moslimské bratstvo, zatiaľ čo Asad je príslušníkom menšinovej sekty alávitov, ktorá má korene v šiitskom islame, a tvrdo potláčal povstanie prevažne sunnitských moslimov.
V roku 2022 sa Hamas rozhodol obnoviť vzťahy s Asadovou vládou a vyslal delegáciu na rokovania do Damasku v nádeji na nápravu vzťahov.