Švédska vláda v utorok oznámila návrh zákona, ktorý by obmedzil možnosť opätovného podania žiadosti o azyl zo strany odmietnutých uchádzačov, ktorí napriek tomu neopustili krajinu, informuje agentúra AFP.

Stredopravicová vláda - menšinová koalícia podporovaná protiimigračnou stranou Švédski demokrati - sa dostala k moci v roku 2022 s prísľubom, že bude tvrdo postupovať proti prisťahovalectvu.

Švédsky minister pre migráciu Johan Forssell na tlačovej konferencii uviedol, že zamietnutých je viac ako sedem z desiatich podaných žiadostí o azyl. "Preto by ste mali opustiť krajinu," povedal Forssell a dodal, že "značná časť" týchto osôb tak neurobila.

Podľa súčasných právnych predpisov sa zamietnutý azylový prípad a následné rozhodnutie o vyhostení premlčí štyri roky po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia - bez ohľadu na to, či osoba odíde.

Podľa Forssella to znamená, že odmietnutí žiadatelia o azyl majú právo na opätovné posúdenie svojho prípadu, "aj keď sa okolnosti nezmenili".

Neochvejná podpora. Lídri krajín Spoločných expedičných síl súhlasia so Zelenského plánom víťazstva

Minister vyjadril poľutovanie nad tým, že to motivuje ľudí, aby sa na štyri roky "stiahli do ilegality" a potom znovu podali žiadosť bez toho, aby opustili Švédsko.

Podľa vlády bolo v roku 2023 približne 25 percent žiadostí o azyl od osôb, ktorých predchádzajúce zamietnutia boli premlčané.

Vláda predložila nové právne predpisy, podľa ktorých by rozhodnutie platilo päť rokov "po odchode osoby z krajiny". Uviedla tiež, že pre osoby, ktorým bola zamietnutá žiadosť o azyl, zablokuje možnosť požiadať o povolenie na pobyt na základe zamestnania a zostať v krajine.

Nové právne predpisy musí schváliť parlament, ale vláda uviedla, že navrhuje, aby nadobudli účinnosť v apríli budúceho roka.

Táto škandinávska krajina prijala od 90. rokov 20. storočia veľké množstvo utečencov. Mnohí z nich prišli z krajín ako Afganistan, Irán, Irak, Somálsko, Sýria a bývalá Juhoslávia.

Od veľkého prílevu migrantov v roku 2015, z ktorých mnohí pochádzali zo Sýrie, po sebe nasledujúce ľavicové aj pravicové vlády sprísnili pravidlá udeľovania azylu.

Medzi opatrenia patrí vydávanie len dočasných povolení na pobyt pre žiadateľov o azyl, sprísnenie požiadaviek na zlúčenie rodiny a zvýšenie požiadaviek na príjem pre pracovné víza pre občanov z krajín mimo EÚ.