V Nemecku sa necelých sedem týždňov pred voľbami rozhorela debata o tom, koľko by mala krajina vydávať na svoju obranu. Vyvolal ju návrh ministra hospodárstva za stranu Zelených Roberta Habecka, aby sa výdavky zvýšili na 3,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
A čerstvo ju priživila aj požiadavka nastupujúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý po spojencoch v NATO požaduje dokonca päťpercentné výdavky na obranu.
Habeck, ktorý je kandidátom strany Zelených na kancelára, v rozhovore pre časopis Der Spiegel v piatok vyzval, aby sa nemecké výdavky na obranu zvýšili na 3,5 percenta HDP.
Zástupcovia krajín NATO sa v roku 2014 dohodli, že vojenské rozpočty budú postupne zvyšovať tak, aby najneskôr do roku 2024 dosiahli dve percentá HDP.
Obrat u Zelených
Ruská invázia na Ukrajinu z roku 2022 však podľa Habecka zásadne zmenila bezpečnostnú situáciu v Európe. Vojna definitívne ukončila aj tradičnú pacifistickú politiku strany Zelených, ktorí teraz patria v Nemecku k jedným z najväčších podporovateľov zbrojných dodávok Kyjevu.
Vicekancelár Habeck sa kvôli svojmu návrhu dostal do sporu so sociálnodemokratickým kancelárom Olafom Scholzom, ktorý chce v predčasných voľbách 23. februára obhájiť svoju funkciu na čele nemeckej vlády.
"Ten nápad mi príde trochu nedozretý. Chce zvýšiť obranný rozpočet z takmer 80 miliárd eur na 140 miliárd eur, a tak ho takmer zdvojnásobiť bez toho, aby sa povedalo, na čo tie peniaze budú použité a odkiaľ majú byť," uviedol kancelár.
Scholz vlani v júli sľúbil, že Nemecko bude dlhodobo investovať do armády dve percentá HDP ročne. Rok 2024 bol po desaťročiach prvým, keď krajina túto hranicu dosiahla. Bolo to ale len vďaka zvláštnemu zbrojnému fondu s objemom 100 miliárd eur, ktorý Scholz vytvoril po ruskej invázii na Ukrajinu.
Habeck v rozhovore s časopisom Stern Scholzovu kritiku odmietol. Upozornil, že možnosť investovať do armády z osobitného fondu skončí už v roku 2027. A kritizoval predchádzajúcu vládu konzervatívcov z CDU/CSU a sociálnych demokratov, ktorá podľa neho bundeswehr úspornými opatreniami priviedla k úpadku. Kritika tak mierila aj na Scholza, ktorý bol vo vláde z rokov 2018 až 2021 ministrom financií.
Trump vyvolal pobúrenie
Nový náboj nemeckej debate dodalo utorkové vyjadrenie nastupujúceho šéfa Bieleho domu Trumpa, ktorý chce, aby členské krajiny Severoatlantickej aliancie prudko zvýšili svoje výdavky na obranu a dávali na ňu päť percent HDP. Niektoré krajiny NATO pritom nedosiahli zatiaľ ani dvojpercentný cieľ.
Odborníčka na obrannú politiku a europoslankyňa za liberálnu stranu FDP Marie-Agnes Stracková-Zimmermannová dnes povedala, že Trumpova požiadavka je síce prehnaná, ale výdavky na obranu Nemecko bude musieť ďalej zvyšovať.
Európske krajiny NATO podľa nej budú musieť odteraz prevziať aj väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť, v posledných desiatkach rokov sa totiž Nemecko "schovávalo za USA".
Podľa jej straníckeho kolegu Marcusa Fabera sa spojenci z NATO budú musieť dohodnúť na zvýšení záväzku výdavkov, bude to skôr okolo troch ako piatich percent. Za "úplné šialenstvo" označil Trumpovu požiadavku poslanec sociálnej demokracie a odborník na zahraničnú politiku Ralf Stegner. "Nepotrebujeme vo svete viac zbraní, ale menej," uviedol.
Bezpečnosť a obrana sa kvôli obave z agresívnej politiky Ruska, ktoré pred takmer tromi rokmi napadlo Ukrajinu, stali dôležitými témami predvolebnej kampane v Nemecku, a to spoločne s hospodárskym oživením a migračnou a azylovou politikou.