Kremeľ pozorne sleduje situáciu v súvislosti s tvrdeniami zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, že by sa Grónsko malo stať súčasťou Spojených štátov. Uviedol to vo štvrtok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, správa pochádza z agentúry AFP.
Trump vyvolal v utorok rozruch, keď na tlačovej konferencii na novinársku otázku nevylúčil vojenský nátlak na získanie Panamského prieplavu a Grónska, ktoré je súčasťou Dánska už 600 rokov. Budúci americký prezident podľa AFP už predtým špekuloval o uvalení ciel na Dánsko, ak odmietne odstúpiť svoje autonómne územie.
Dramatická situácia
"Pozorne sledujeme tento dramatický vývoj situácie, ktorý je, vďakabohu, zatiaľ len na úrovni vyjadrení," povedal Peskov.
"Zaujímame sa o zachovanie mieru a stability v tejto oblasti a sme pripravení spolupracovať so všetkými stranami v záujme mieru a stability," pokračoval hovorca Kremľa.
Peskov taktiež navrhol, aby sa s Grónčanmi diskutovalo o tom, čo chcú, a poukázal na ruskú anexiu štyroch ukrajinských oblastí v roku 2022 na základe referend, píše AFP. "Mali by sme preukázať rovnaký rešpekt voči názoru tamojších ľudí," dodal.
Najväčší ostrov sveta
Grónsko je najväčším ostrovom sveta. Ako súčasť Dánskeho kráľovstva získalo v roku 2009 autonómiu a nezávislosť pri rozhodovaní o záležitostiach domácej politiky. Ostrov má asi 56-tisíc obyvateľov a bohaté náleziská nerastných surovín vrátane ropy, plynu a nerastov vzácnych zemín.
Agentúra Reuters konštatovala, že Dánsko sa síce snaží bagatelizovať vážnosť Trumpovho vyhlásenia, avšak Trumpom otvorene vyjadrená ambícia rozšíriť územie USA vyvolala u európskych spojencov prekvapenie.
Trump v utorok nevylúčil ani vojenský tlak na získanie Panamského prieplavu, ktorý USA odovzdávali Paname postupne od vlády nedávno zosnulého prezidenta Jimmyho Cartera a zavŕšili ho po dvoch desaťročiach v roku 1999.
Na utorkovej tlačovej konferencii sa Trump vyjadril aj o možnom pripojení Kanady, ktoré by však chcel podľa vlastných dosiahnuť nie vojenskou, ale ekonomickou silou.